Ľuďom, ktorí prekonali Covid-19, hrozí aj rok po infekcii koronavírusom zvýšené riziko najrôznejších kardiovaskulárnych problémov od mozgovej mŕtvice po pľúcnu embóliu.
Vyplýva to z výsledkov bádania amerických vedcov publikovaných v odbornom časopise Nature Medicine.
Vlády po celom svete by podľa autorov článku mali byť pripravené na nárast výskytu kardiovaskulárnych ochorení v dôsledku pandémie.
Čo zistili vedci
Štúdia vykonaná štvoricou expertov spojených s Washingtonovou univerzitou v St. Louis a miestnou nemocnicou pre armádnych veteránov mapovala zdravotný stav asi 154 000 z tých, ktorí po nákaze vírusom SARS-CoV-2 prežili prvých 30 dní.
Vedci porovnali výsledky s dvoma kontrolnými skupinami, z ktorých jednu tvorilo viac ako 5,5 milióna užívateľov zdravotníckeho systému pre veteránov, u ktorých sa nikdy infekcia nepreukázala.
Na základe ročného pozorovania vedci napríklad odhadli, že u „preživších“ covidom bolo v dvanástich mesiacoch po nákaze asi 1,5-krát vyššie riziko mozgovej mŕtvice ako u členov kontrolnej skupiny.
Ešte výraznejší rozdiel zistili u zápalových ochorení srdca a osrdcovníka. Riziko tzv. myokarditídy odhadli s 95-percentnou istotou ako 3,8- až 7,6-násobné.
V roku po prekonaní Covid-19 sú podľa výsledkov štúdie ľudia náchylnejší aj na mnoho ďalších problémov, vrátane zástav srdca, pľúcnych embólií, žilových trombóz a srdcových arytmií.
„Táto miera rizík a záťaží bola evidentná aj u jednotlivcov, ktorí neboli počas akútnej fázy infekcie hospitalizovaní, a narastala podľa typu starostlivosti počas akútnej fázy,“ píše sa v zhrnutí článku.
Autori tiež uviedli, že kardiovaskulárne problémy sa po covide objavovali i u mladých a predtým zdravých ľudí.
Značné dopady
„Covid-19 môže viesť k vážnym kardiovaskulárnym komplikáciám a smrti,“ povedal vedúci štúdie Ziyad Al-Aly.
Podľa jeho tímu zatiaľ dôsledky Covid-19 v tomto smere neboli podrobne zmapované, na rozdiel od srdcových komplikácií pri akútnej infekcii.
„Vzhľadom na ich chronickú povahu budú mať pravdepodobne tieto choroby dlhotrvajúce dôsledky pre pacientov a zdravotnícke systémy a tiež značné dopady na ekonomickú produktivitu a strednú dĺžku života,“ uvádza článok v Nature Medicine.
Pandémia podľa neho pravdepodobne výrazne prispeje k rastu záťaže zdravotníckych systémov plynúcich z kardiovaskulárnych ochorení.
„Vysporiadať sa s výzvami, ktoré prináša dlhý covid, bude vyžadovať urgentnú a koordinovanú globálnu stratégiu dlhodobého riešenia,“ dodávajú autori.