Chronická obštrukčná choroba pľúc je nevyliečiteľná, postupujúca choroba, ktorá ovplyvňuje dýchanie. Vzhľadom na to, že patrí k rizikovým faktorom nákazy a ťažkého priebehu ochorenia Covid-19, očkovanie proti koronavírusu by malo byť samozrejmosťou.
Ako informovala hovorkyňa Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach Monika Krišková, ambulantne denne ošetria na ich Klinike pneumológie a ftizeológie troch až štyroch pacientov s touto diagnózou.
„Mimo pandemickej situácie boli čísla ešte vyššie. Noví pacienti s podozrením na toto ochorenie sú na pľúcnu ambulanciu, ale i na polikliniky, poukazovaní pre príznaky a anamnézu fajčenia či expozíciu vdychovanými škodlivinami obvykle praktickými lekármi, ale tiež špecialistami ako internistami a kardiológmi,“ uviedla Monika Krišková.
Menej hospitalizácií
Ako dodal prednosta Kliniky pneumológie a ftizeológie košickej univerzitnej nemocnice doc. MUDr. Pavol Joppa, PhD., v posledných mesiacoch hospitalizujú mesačne šesť až sedem pacientov pre tzv. exacerbáciu, teda akútne zhoršenie chronickej obštrukčnej choroby pľúc.
„Pacienti so známou diagnózou sú potom dlhodobo sledovaní na pľúcnych ambulanciách a kontrolovaní. Predpisuje sa im pravidelne každodenne užívaná liečba, ktorá je doživotná,“ ozrejmil.
Podľa docenta Joppa, klinika zaznamenala v poslednom období pokles počtu hospitalizácií. Zo štatistík systému e-zdravie sa podľa neho zistilo, že od nástupu pandémie sa zlepšila adhercia k liečbe, teda pacienti si vo zvýšenej miere pravidelne nechávajú predpisovať dlhodobo užívané lieky a aj si ich z lekární naozaj vyzdvihujú.
„Na druhej strane, reprofilizácia časti lôžkového fondu pneumologických lôžok na ošetrovanie pacientov s Covid-19 okresala počet lôžok pre pacientov s ostatnými diagnózami. Časť pacientov bola preto z kapacitných dôvodov hospitalizovaná na internistických lôžkach alebo riešená ambulantne,“ objasnila Monika Krišková.
Zdôraznila, že veľmi dôležitou zložkou prevencie častých infekčných komplikácií chronickej obštrukčnej choroby pľúc, ohrozujúcich pacientov, je očkovanie, a preto by mali byť každoročne zaočkovaní proti chrípke, dôležité je tiež očkovanie pneumokokovou vakcínou.
Vzhľadom na to, že chronická obštrukčná choroba pľúc je rizikovým faktorom nákazy a ťažkého priebehu covidu, očkovanie proti koronavírusu by malo byť, podľa nej, samozrejmosťou.
Liečba
Napriek tomu, že chronická obštrukčná choroba pľúc patrí k nevyliečiteľným chorobám, vďaka liečbe možno docieliť spomaľovanie poklesu pľúcnych funkcií. Farmakologická liečba je najmä inhalačná a jej hlavným cieľom je dlhodobé rozšírenie priedušiek (bronchodilatácia), pričom dôležitým je aj protizápalový efekt.
„Veľmi efektívnou a nedostatočne využívanou liečebnou modalitou je pľúcna rehabilitácia a respiračná fyzioterapia. Pravidelné cvičenie sa dá pritom realizovať aj v domácom prostredí, alebo pacient ambulantne dochádza do zariadenia, prípadne sa využíva ústavná forma liečebnými pobytmi v sanatórnych zariadeniach.
Ak v pokročilých štádiách dochádza k rozvoju dychového zlyhania, využíva sa dlhodobá aplikácia kyslíka (oxygenoterapia) alebo neinvazívna ventilácia, či ich kombinácia. Sprievodné rozdutie pľúc (pľúcny emfyzém) je niekedy nutné riešiť chirurgicky alebo intervenčne. Poslednou zvažovanou liečebnou modalitou je v krajných prípadoch transplantácia pľúc,“ zhrnul Pavol Joppa.
Chronická obštrukčná choroba pľúc v skratke
- Podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie postihuje asi 12% dospelej populácie, celosvetovo teda 385 miliónov osôb
- Je treťou najčastejšou príčinou predčasného úmrtia (po srdcovocievnych a mozgovocievnych ochoreniach)
- Postihuje takmer výlučne dospelých nad 40 rokov, vrchol výskytu je vo veku asi 60 rokov
- Hlavným príznakom ochorenia je chronická, postupne sa zhoršujúca dýchavica, ktorá obmedzuje toleranciu fyzickej námahy
- Sprievodným príznakom môže byť chronický alebo opakujúci sa produktívny kašeľ
- Na chronickú obštrukčnú chorobu pľúc sa myslí vtedy, keď sa tieto príznaky vyskytujú u pacientov v spomínaných vekových kategóriách a ide o dlhoročných fajčiarov alebo osoby, dlhoročne exponované v pracovnom alebo životnom prostredí s vdychovanou škodlivinou, ako napríklad pasívne fajčenie či dym v interiéri, vdychovanie splodín dieselových spaľovacích motorov, smogu...
- Potvrdenie diagnózy sa opiera o funkčné vyšetrenie pľúc, teda spirometriu, zároveň sú však potrebné ďalšie vyšetrenia ako RTG hrudníka, laboratórne vyšetrenia prípadne konziliárne na vylúčenie iných príčin dýchavice
Zdroj: UNLP Košice