Ani pandémia Covid-19 nezabránila tomu, aby sa pomáhalo malým pacientom s chorými obličkami.
Ako informovala nemocnica na svojej stránke, darca aj príjemca sa po novom musia testovať PCR metódou. „Ak by sa zistila pozitivita, musela by sa ponuka orgánu odmietnuť. Doteraz sa to našťastie nestalo,” uviedlo vedenie nemocnice.
Spresnili, že Národný program transplantácií obličiek u detí v pražskej Fakultnej nemocnici Motol už desiatky rokov dáva malým pacientom veľkú nádej na ďalší plnohodnotný život, vrátane založenia rodiny a radosti zo zdravých potomkov.
Darcom obličky je vo väčšine prípadov dospelý zosnulý. Český transplantačný program preferuje deti na čakacej listine pri alokácii obličiek zomrelých darcov, a preto sú transplantované obličky „ideálnych darcov“.
Asi 10 percent transplantovaných pacientov získava orgán od žijúceho darcu. Väčšinou je to rodič, alebo príbuzný pacienta. Priemerná čakacia doba na obličku zomrelého darcu je v Českej republike šesť až osem mesiacov, u dospelých je to približne štrnásť mesiacov.
Rasťo z Košíc
Rastislava z Košíc od šiestich rokov sledovali a liečili miestni detskí nefrológovia.
„Vzhľadom na to, že motolská nemocnica mala v tom čase skúsenosť so šestnástimi transplantáciami obličiek u detí s výbornými výsledkami, bola dojednaná transplantácia práve v pražskom Motole. V tom čase mal, teraz už 43-ročný Rasťo osem rokov,” napísala nemocnica na svojom webe.
Rastislav skončil základnú školu, zmaturoval na gymnáziu, úspešne dokončil Lekársku fakultu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, a dokonca sa stal členom transplantačnej skupiny. Dnes už sám transplantuje, aj deti.
„V Českej republike sa transplantujú deti s váhou desať a viac kíl, pričom v detskom centre môže byť dieťa transplantované až do dosiahnutia 19. narodenín. Priemerný vek detského príjemcu obličky je 13 rokov,“ vysvetlil primár Oddelenia transplantácií a tkanivovej banky Fakultnej nemocnice Motol, transplantačný chirurg Národného programu transplantácie obličiek u detí a Národného programu transplantácie pľúc Jan Burkert.
Pred a po
Váhový limit je podľa neho stanovený z čisto praktického dôvodu. „Ak dieťaťu transplantujeme obličku dospelého darcu, musíme si byť istí, že sa do detského bruška zmestí. Veľká oblička tiež obmedzuje dýchanie. Anesteziológ počas operácie a intenzivisti v pooperačnom období sa postarajú o to, aby obeh dieťaťa zaistil dostatočný krvný prietok transplantovanou obličkou, ktorá na svoju činnosť potrebuje 30 až 45 percent srdcového výdaja pacienta.
Mála početnosť transplantácií obličiek u detí a popísané úskalia v predoperačnej i pooperačnej starostlivosti sú dôvodom, prečo bol tento program centralizovaný do najväčšej českej nemocnice s najkompletnejším pediatrickým, konziliárnym, laboratórnym a technickým zázemím,“ ozrejmil primár Burkert.
Doplnil, že po transplantácii je dieťa v nemocnici hospitalizované približne tri až štyri týždne. Potom nasledujú už iba kontroly v špecializovanej detskej nefrologickej ambulancii. Spočiatku častejšie, teda asi raz týždenne, neskôr raz za mesiac.
Malí pacienti sa zvyčajne vracajú do školy po ôsmich týždňoch od transplantácie. Musia dostatočne piť, ale inak majú vzhľadom na imunosupresívnu terapiu iba minimálne obmedzenia v strave.
„Niektorí pacienti majú po transplantácii tendenciu k nadváhe. Neoddeliteľnou súčasťou našich odporúčaní sú preto fyzická aktivita a racionálna strava. Ide nám predovšetkým o to, aby viedli po transplantácii bežný život s čo najmenším množstvom obmedzení,“ upozornil docent Jakub Zieg, vedúci lekár Národného programu transplantácie obličiek u detí a nefrologického oddelenia Pediatrickej kliniky 2. Lekárskej fakulty Univerzity Karlovej a Fakultnej nemocnice Motol.
Okrem imunosupresív, teda liekov na potlačenie imunity, ktoré bránia odhojeniu (tzv. rejekcii) transplantovaného orgánu patria medzi ďalšie časté lieky antihypertenzíva (lieky na zníženie krvného tlaku).
Novinka
„Transplantácia obličky predstavuje najoptimálnejšiu náhradu funkcie obličiek v prípade ich chronického zlyhania a jej konečnej fázi. Funkciu obličiek môže dočasne nahradiť aj dialýza (peritoneálna alebo hemodialýza), ktorá dokáže u dospelých chorých zaistiť dobrú kvalitu života. U detí však zatiaľ žiadna očisťovacia metóda nezaistí rast, neumožní vzdelanie a plnú integráciu do spoločnosti,” priblížilo vedenie motolskej nemocnice na jej stránke.
Ako priblížili, súčasným trendom je v ideálnom prípade transplantovať skôr, ako by muselo byť dieťa dialyzované (tzv. preemptívna transplantácia). Najčastejšou diagnózou, ktorá vedie ku konečnému štádiu chronického zlyhania obličiek, sú vrodené chyby obličiek. Nasledujú chronické glomerulonefritídy, teda imunologicky podmienené zápaly obličiek, cystické ochorenia obličiek a dedičné nefropatie.
Novinkou v starostlivosti o malých transplantovaných pacientov je detská informačná publikácia. Vznikla v spolupráci s projektom „Som tvoj nový kamarát“, ktorý si kladie za cieľ zlepšiť potransplantačný stav detských pacientov. Jeho zakladateľom je Ing. Štefan Kadlec, ktorý je sám, dnes už jedenásť rokov, po transplantácii pečene.
„Projekt sa spustil v Thomayerovej nemocnici. Začalo sa s pečeňou, ktorá je taká moja srdcovka, a tak nebolo o čom premýšľať. Vzhľadom k tomu, že pečeň a obličky sú najčastejšie transplantovanými orgánmi. Bolo jasné, že sa budeme venovať najmä im,“ zhrnul Štefan Kadlec.