Ing. Peter Lednický riadi nielen Nemocnicu Bory ako vlajkovú loď flotily, ale dokopy 45 nemocníc, 35 polikliník a 35 domovov so špeciálnym ošetrovateľským režimom holdingu Penta Hospitals v troch krajinách: na Slovensku, v Česku a Poľsku. Rozprávali sme sa aj o jeho názore na novú štátnu nemocnicu v Bratislave, tiež o platbách za výkony, ako aj o budúcnosti nášho zdravotníctva.
Šéfom Nemocnice Bory ste od novembra 2023. Vystriedali ste Ľuboša Lopatku, ktorý riadil fázu dokončovania a spustenia nemocnice. Prečo nastala táto výmena?
Projekt novej nemocnice je štafeta. Táto nemocnica tu bude aj o sto rokov a ja určite nie som jej posledným riaditeľom. Ani Ľuboš Lopatka nebol prvým riaditeľom. Každý máme v rámci tohto obrovského projektu svoju rolu. Mne pripadla úloha nemocnicu naštartovať, plne ju spriechodniť, dostať ju na maximálne kapacity a integrovať ju do siete nemocníc Penta Hospitals ako našu 45. nemocnicu.
Čo ste riešili po nástupe na miesto riaditeľa Nemocnice Bory ako prvé?
Najprv som sa zoznámil s ľuďmi. Hovorievam, že som videl veľké aj malé nemocnice, skvelo aj horšie vybavené, aj také v bojových podmienkach bez elektriny, ale nikdy som nevidel nemocnicu bez ľudí. Ľudia sú pre nás kľúčoví. Absolvovali sme viac ako 20 mítingov formou „all hands on the deck“. Predstavil som im seba a plán pre nemocnicu, a hlavne všetci z oddelenia mohli povedať, čo ich trápi. Stretol som sa s veľkou väčšinou našich zamestnancov.
A z pohľadu procesov?
Najmä spriechodnenie nemocnice, ktorej činnosť sa skladá z množstva čiastkových procesov a úkonov. Nemôžete operovať skôr, ako máte navezené inštrumentárium, a to musí byť vysterilizované. Pacient musí byť nielen uspatý a napolohovaný, ale musí dať informovaný súhlas atď. Hovorievam, že amatéri diskutujú taktiku, profesionáli logistiku. Kľúčové je, aby bola cesta pacienta nemocnicou čo najrýchlejšia, najefektívnejšia a čo najkomfortnejšia. Tiež tu máme úplne nový informačný systém, ktorý treba precízne nastaviť.
Vraj ste si na vlastnej koži vyskúšali aj služby na niektorých oddeleniach. Ako vznikol tento nápad? Čo ste si už vyskúšali a čo ste vďaka tomu zistili?
Prišiel s tým môj český tím, volá sa to „gemba walk“. Gemba po japonsky znamená miesto činu alebo tam, kde sa deje práca. Je to koncept, podľa ktorého si všetci riadiaci či administratívni pracovníci musia vyskúšať prácu vo frontovej línii. Robil som ošetrovateľa v jednom z našich Alzheimer centier. Kŕmil som a staral som sa o našich pacientov, zobral som ich na prechádzku. Bolo to milé a je veľmi dôležité, aby človek neskončil v riaditeľskej krištáľovej veži, do ktorej mu jeho mandaríni nosia správy. Aj tu v Nemocnici Bory som najprv išiel na urgentný príjem a oddelenie intenzívnej starostlivosti, aby som reálne videl, ako to vyzerá v prvej línii. Slúžil som 24 hodín podobne ako naši zdravotníci. Podobne som si vyskúšal službu na centrálnej sterilizácii, kde som jednoducho umýval endoskopy. Človek takto priamo vidí význam sterilizácie a čo všetko sa môže udiať medzi sterilizáciou a operačnými sálami. Potom som kopíroval ošetrovateľskú službu našej sestry Tamary pri plávajúcich lôžkach, aby som videl, ako vyzerá práca v nemocnici, v ktorej sa zvalili múry medzi oddeleniami. Každý mesiac mám takto naplánovanú návštevu minimálne jedného oddelenia.
Aké oddelenie to bude najbližšie?
Najbližšie si vyskúšam prácu na oddelení so sociálnymi pracovníčkami, tie sú u nás zodpovedné za preklady pacienta na následnú zdravotnú starostlivosť. Je to znova o ceste pacienta, ako a kam ho preložíme, ako to vyzerá, aké sú pri tom problémy. Naša starostlivosť by nemala končiť za bránami nemocnice, musíme sa o neho postarať aj za nimi.
Veľkou školou je určite urgentný príjem. Ako ste vnímali službu na urgente?
Videl som, s akými pacientmi sa ako nemocnica denne stretávame tým, že plníme komunitnú funkciu a máme reálny spád. Ten širší bratislavský je viac ako 450 000 ľudí, ale keď si zoberieme len celú západnú stranu Bratislavy, Malacky a Záhorie po Skalicu, to je viac ako 150 000 ľudí, ktorí dennodenne potrebujú zdravotnú starostlivosť. Privezú seniorov s neurologickými problémami, ľudí v ťažkých stavoch, polytraumy, alebo aj človeka, ktorého len nájdu spadnutého pred krčmou. O všetkých sa ako komunitná nemocnica musíme vedieť postarať. Videl som, že máme skvelý a skúsený tím urgentológov a k dispozícii 17 expektačných lôžok. Čiže nepotrebujeme pacienta pri každom menšom probléme hneď hospitalizovať, vieme ho monitorovať, stabilizovať, dať mu infúznu liečbu, základnú pomoc, aj preto sme novogeneračná nemocnica. Tiež máme špičkové prístrojové vybavenie, napríklad špeciálne pažerákové sono. Namiesto týždňovej hospitalizácie vieme v niektorých prípadoch vyriešiť problém ihneď.
Prečo označujete Bory ako nemocnicu novej generácie? Aké najnovšie technológie v nej využívate?
Napríklad centrálnu prípravovňu liekov, vďaka ktorej automatizujeme procesy. Mnoho ľudí si neuvedomuje, že sortiment bežnej nemocničnej lekárne má okolo 10 000 až 15 000 položiek. Viete si asi predstaviť, aký problém nastane, keď sa pomýli forma podania či dávkovanie. U nás to nehrozí. Máme prípravovňu liekov v pokojnom prostredí oddelene od pacientov, a tým zvyšujeme ich bezpečnosť. Máme tu mnoho technológií. Kybernetický nôž, oddelenie nukleárnej medicíny a radiačnej onkológie, klinickú onkológiu a všetky modality potrebné k včasnej či precíznej diagnostike onkologických ochorení atď. Naplno funguje aj pracovisko robotickej chirurgie, vieme robiť otvorenú aj laparoskopickú chirurgiu, máme robotický systém da Vinci najnovšej generácie. Ten sa využíva každý deň, striedajú sa tri tímy. Abdominálna chirurgia, urologická chirurgia a onkogynekologické operácie.
Keď sa tu pozriete na strop, nad ním je meter a pol káblov a technológií. Hovorievam, že nemocnica je technológia obalená stavbou. Ešte dôležitejšie sú systémové a procesné výdobytky, napríklad systém plávajúcich lôžok. Reálne sme zbúrali múry medzi oddeleniami. Viete, starší pacienti sú už väčšinou polymorbídni. Nemajú napríklad len kardiálne, ale aj neurologické problémy. Koncept Nemocnice Bory je, že všetko sa točí okolo pacienta a medicína prichádza za ním na lôžko. Je to aj o komforte pacientov vďaka jednolôžkovým izbám, zároveň tak nemáme problém s infekčnými ochoreniami. Teraz Slovenskom prešla vlna respiračných ochorení, chrípková sezóna. Vnímali sme, akú výhodu máme ako režimovo usporiadaná nemocnica. Sme radi, že takto nastavujeme trendy a vzory pre slovenské zdravotníctvo.
Technologickou vychytávkou v Boroch je vraj aj takzvaná potrubná pošta. Ako funguje?
Keďže predtým som 25 rokov strávil v laboratóriách, viem čo všetko môže spôsobiť, ak sa vzorka zabudne, zdrží alebo ak ju sanitár zbytočne nesie nemocnicou dve hodiny. Môže to ovplyvniť výsledky. Tu vložíte kartušu do potrubia a do pár sekúnd je dole v laboratóriu. Alebo kartuša s liekmi sa dostane z prípravovne liekov doslova až k posteli pacienta, čo mimoriadne zjednodušuje logistiku. V nemocnici nepotrebujete väčšinou prevážať palety, skôr sú tu v pohybe malé množstvá, a preto naplno využívame potrubnú poštu na každom oddelení. Celá nemocnica je prepojená.
Aké akútne problémy riešite v Nemocnici Bory aktuálne?
Prakticky od otvorenia je akútnym problémom tlak na kapacitu. Registrujeme obrovský tlak pacientov, keďže na Slovensku mnohí čakajú na vyšetrenie či zákrok mesiace. Zdôrazňujem, že aj na onkologické operácie, tak si viete predstaviť v akej tiesni sú títo pacienti. Chceme pomôcť čo najväčšiemu počtu ľudí, takže Nemocnica Bory funguje na hrane svojich kapacít. Stále to riešime a je to náročné aj pre personál. Všetky zanedbania, ktoré sú v prednemocničnej zdravotnej starostlivosti, sa na nás valia a to nie sú len čakacie doby pri onkologických operáciách, ale napríklad aj pri totálnej endoprotéze. Aj tam sa čaká rok a pol, čo komplikuje stav pacientov. Som ale hrdý, akú medicínsku komplexitu tu máme a že z pohľadu medicíny hráme najvyššiu ligu.
Nemocnica Bory bola ešte za exministra Palkoviča zaradená do druhej úrovne nemocníc. Dôvodom bolo, že nemáte dostatočne veľkú spádovú oblasť a počet atestovaných lekárov na tretiu úroveň. Nakoniec ste sa zatiaľ podmienene dostali do tretej kategórie, čo je úroveň fakultných nemocníc. Ako je to možné?
O zaradení Borov do tretej kategórie sa nerozhodovalo na ministerstve pri zhasnutom svetle, ale normálnym oficiálnym viacstupňovým procesom. Išlo to cez kategorizačnú komisiu, rozhodnutie ministra, rozhodnutie Rady pre tvorbu siete, až po finálne odvolanie na ministra. Všetko je to zdokumentované, išli sme podľa zákona. Diskutovalo sa o spáde, lebo pôvodne bol počítaný spád iba podľa počtu trvalých a prechodných pobytov v Bratislave. Lenže každý, kto sa pokúsi zaparkovať v Bratislave vie, že okrem oficiálne prihlásených ľudí sa tu pohybuje mnoho ľudí z celého Slovenska z ekonomických, študijných alebo iných dôvodov. V rámci posledného sčítania obyvateľov bolo v západoslovenskom kraji 122 000 takýchto ľudí a treba prirátať aj cudzincov. Takže efektívne územie, z ktorého by sa mal počítať spád Borov, ďaleko presiahlo 900 000 ľudí. Keďže v Bratislave sú iba dve trojkové nemocnice, my a univerzitná nemocnica, tak to vychádza viac ako 450 000 ľudí na jednu, čo bohato prevyšuje stanovenú hranicu. Veľa sa diskutovalo aj o počte lekárov a atestovaných lekárov, ale v rozbiehajúcej sa nemocnici musíte brať do úvahy, v akom to bolo momente, pretože mi neustále rastieme v počte zamestnancov, aj atestovaných lekárov. V januári 2023 bola Nemocnica Bory iba studená a prázdna budova. Dnes po približne roku máme na palube skoro 1300 zamestnancov. Preto sme sa odvolali proti prvému rozhodnutiu a odvolanie bolo akceptované Radou pre tvorbu siete, pretože sme medzitým už spĺňali všetky personálne nároky na odborníkov a špecializácie. Podarilo sa podpísať zmluvu s partnerskou nemocnicou NÚDCH pre pediatriu a zostáva nám už len podpísať zmluvu o zabezpečení psychiatrie. Už dnes máme dobrú spoluprácu s Psychiatrickou nemocnicou Philippa Pinela v Pezinku.
Prečo zostala psychiatria ako posledná, hoci z pohľadu nákladov na technológie je to jeden z najlacnejších odborov?
Koncept plávajúcich lôžok zároveň znamená, že nevieme spraviť uzavreté oddelenie psychiatrie. Z pohľadu materiálu a technológií je psychiatria naozaj z tých jednoduchších odborov. Ale z pohľadu režimu musí byť veľmi prísne uspôsobená, aby pacienti neboli v ohrození, a to nevieme na Boroch vytvoriť. Preto chceme ísť formou spolupráce s partnerskou nemocnicou. V Bratislave nie je problém s psychiatrickými lôžkami, problém je s personálom a psychiatrami. Bolo nám povedané, že v UNB majú obložnosť iba tretinovú, načo by sme budovali ďalšie psychiatrické lôžka? Mimochodom, tu na Boroch máme aj psychiatra aj psychológa, technicky tu vieme spraviť psychiatriu, pretože na splnenie podmienok kategorizácie by stačilo v podstate aj päť lôžok, ale podľa mňa by to bola škoda. Aj pre pacienta bude lepšie, keď to vyriešime cez partnerskú spoluprácu.
Nemocnica Bory podľa informácií z Univerzitnej nemocnice v Bratislave pre denník SME opakovane požiadala o výpomoc s pôrodmi. Čo sa stalo, že vám pomocnú ruku musela podať štátna nemocnica?
Z Borov sme neprekladali žiadnu rodičku, či už registrovanú alebo neregistrovanú, ani sme neodkláňali. Trochu sa mediálne zneužil spôsob hlásenia kapacít. Je úplne bežné, napríklad z pohľadu urgentu, že krajské operačné stredisko musí vedieť, aké máte reálne kapacity. Lebo keď riešite na urgente polytraumu, infarkt a ďalším dvom pacientom sa zhorší stav, tak by nebolo rozumné, aby tu poslali ďalšie dve sanitky, lebo lekári majú plné ruky práce. Bežne medzi nemocnicami funguje manažment akútnych pacientov, pretože nemocnice nemajú neobmedzenú kapacitu. A mimochodom, išlo iba o včasné varovanie, že sa dostávame na hranicu kapacít, ale na konci dňa sme všetko zvládli a nikoho sme neodkláňali. Aj my denne prijímame pacientov, ktorí by mohli byť ošetrení v inej nemocnici, no nerobíme z toho senzáciu.
Čo si myslíte o zámere postaviť v Bratislave novú univerzitnú nemocnicu, ktorý trvá už vyše 40 rokov? Kde by mala stáť?
V prvom rade si veľmi prajem, aby sa v Bratislave postavila nová nemocnica. Pravdupovediac, najväčšie riziko pre Bory je, ak sa tu žiadna nová nemocnica nepostaví a nás tu zmetie tsunami pacientov. Od začiatku riešime obrovský tlak pacientov, ktorí sa dožadujú zdravotnej starostlivosti. Stačí si vyskúšať na pár hodín miesto našej recepčnej. Pre Bratislavu by bolo najlepšie riešenie, čo viackrát potvrdili rôzne nezávislé štúdie, takzvané 2 + 2. To znamená nová národná nemocnica a Bory ako nové kapacity, plus existujúce nemocnice v Ružinove a v Petržalke. Ako riaditeľ Nemocnice Bory neriešim, či štát postaví nemocnicu na Rázsochách, v Ružinove či inde, to je na rozhodnutí ministerstva zdravotníctva a my do tohto rozhodnutia nevstupujeme. Verejne však hovorím, čím skôr bude nová národná nemocnica, tým to bude pre nás v Nemocnici Bory jednoduchšie.
Dostali sme aj podnety od pacientov, že boli odmietnutí, poslali ste ich preč. Napríklad, že platničky sú neoperovateľné, a potom pacienta o týždeň operovali v Nových Zámkoch. Nevyberáte si len „čerešničky z koláča“?
Ak by sme si chceli vyberať čerešničky z koláča, robili by sme práve platničky. Tie robia všetci, pretože to je finančne zaujímavé pre nemocnicu. My sa aktuálne v neurochirurgii sústredíme skoro výlučne na nádorové a cievne ochorenia, to znamená robíme komplikovanejšiu vyššiu medicínu, ktorá nie je vždy tak dobre zaplatená. Snažíme sa využiť našu medicínsku kompetenciu a vybavenie, ktoré tu máme. Budem rád, keď sa raz dostaneme aj k platničkám, ale zatiaľ máme nápor hlavne ťažkých onkologických, neurologických, alebo kardiologických pacientov. V tejto súvislosti je skoro zázrak, že sa nám sem podarilo presťahovať Centrum intervenčnej neurorádiológie a endovaskulárnej liečby bez straty kapacity. V Cinre robia skoro 5 000 výkonov za rok, a to sa podarilo aj minulý rok napriek sťahovaniu.
Prečo sa plán výstavby novej UNB tak zdržiava?
Mám pocit, že výstavba štátnych nemocníc sa zdržiava aj preto, že nie je jasný medicínsky plán a počty lôžok, takže neviete nakresliť realizačnú dokumentáciu a dodávateľ vám stavbu nevie naceniť. Nevedia, aké metre štvorcové sa budú stavať, aké technológie tam budú. Ak chcete vedieť, v akom stave je projektová dokumentácia nemocnice, tak si pozrite otázky, ktoré sa pýtajú potenciálni dodávatelia a aké odpovede im chodia. Takto sa dá ľahko zorientovať, čo vlastne v projekte majú alebo nemajú. Vizualizáciu totiž spravíte jednoducho a môže vyzerať nádherne. Lenže každý meter kábla, ktorý je v tejto nemocnici, musel niekto naprojektovať.
Dizajn nemocnice nemusí byť taký zložitý. Veď sú tu projekty iných moderných nemocníc, napríklad z Izraela a podobne, kde dizajn a infraštruktúra nemocnice boli reálne odskúšané v praxi...
Pri Rázsochách som si všimol, že projektová príprava asi nie je tak dobre zvládnutá. Keď zrazu povedali, že namiesto 800 lôžok tam bude vyše 1 000 lôžok, tak to v realite nemôže fungovať. Ak by sme do Nemocnice Bory mali dostavať hoc aj len 30 nových lôžok, tak sa nám to nepodarí. Ak plánujete 800 lôžok a potom je z nich odrazu 1 000, pôvodnú dokumentáciu môžete vyhodiť, pretože reálne nanovo staviate úplne inú nemocnicu.
Keď to takto hovoríte, tak to vyzerá, že tá nemocnica vôbec nebude...
Pri výstavbe každej nemocnice raz treba zastaviť diskusiu a povedať, takto to ideme postaviť. Mnohí donekonečna stavajú virtuálne domy, pretože sa nevedia dohodnúť, koľko má mať „kúpeľní“, a tak prokrastinujú donekonečna. Znova sa ale vrátim k tomu, že tu potrebujeme ďalšiu novú nemocnicu a my z Borov sme prví, ktorí kričíme, prosím vás postavte ju čo najrýchlejšie.
Vráťme sa k personálu. Uvádzate, že máte 1300 zamestnancov. Koľko z toho sú lekári a sestry?
V tom štandardnom delení lekári plus sestry, tak sú to dve tretiny.
Odkiaľ ste zháňali zdravotnícky personál? Oslovovali ste ich aktívne alebo sa k vám hlásili?
Kvôli tomu tu máme celé náborové oddelenie. Približne 25 % prišlo zo zahraničia, z Českej republiky, Nemecka, Rakúska Spojených štátov, Anglicka. Ďalších 25 % percent
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 34% na dočítanie.
Zostáva vám 34% na dočítanie.