Novú nemocnicu Bory v Bratislave otvoria o pár mesiacov. O prípravách hovorí jej generálny riaditeľ Ľuboš Lopatka.
Celé Slovensko sa pozeralo na rokovania lekárskych odborov s vládou. Čo ste pri pohľade na tú situáciu videli vy?
Veľmi to komentovať nechcem, lebo sa to Nemocnice Bory priamo netýka. Na odľahčenie poznamenávam, že na Boroch nikto výpoveď nedal. Samozrejme, hovorím to aj v kontexte skutočnosti, že sme v štádiu, keď do nemocnice ešte len naberáme ľudí. Ak však začnem hovoriť vážne, tak trucovanie časti slovenských lekárov sa týka najmä štátnych nemocníc a je len ďalším dôkazom úpadku slovenského zdravotníctva.
Ak aj nakoniec odborári štát dotlačia, kam chcú, asi by nemali byť na seba veľmi hrdí. Navyše tvrdeniu odborárov, že to robia v záujme pacienta, uverí už len málokto. Konflikt štát verzus Lekárske odborové združenie sa nepriamo týka nás všetkých, vrátane súkromných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.
Slovenské zdravotníctvo je v hlbokej kríze, ale o nápravu by sa určite nemali snažiť odborári, ktorí nielenže nevedia, ale nenesú žiadnu zodpovednosť za dôsledky svojho konania. Navyše sa neriadia zásadou: „Viac pláce za viac práce“, ale propagujú nesprávny svetonázor: „Viac pláce za menej práce“.
Keď sa na to pozriete ako manažér v zdravotníctve, bola ponuka štátu na začiatku pre lekárov adekvátna, alebo mali hneď dať viac?
Na úvod treba poznamenať, že lekári, sestry a ostatní zdravotnícki pracovníci by mali byť zaplatení adekvátne. To isté však platí aj pre iné rezorty a iné profesie v kontexte možností, v akých sa Slovensko nachádza. Odmena zamestnanca sa musí odvíjať od množstva a kvality vykonanej práce, pričom o tom má vždy rozhodovať priamy nadriadený.
V našom prípade je to riaditeľ nemocnice. Mzdová motivácia nie je turecký trh a tak si nemyslím si, že odmeňovanie založené na platových tabuľk...
Zostáva vám 85% na dočítanie.