Štát by mal nevyhnutne investovať prostriedky do rekonštrukcie pôrodníc, hovorí prof. MUDr. Jozef Záhumenský, PhD., prednosta II. gynekologicko-pôrodníckej kliniky LF UK a UNB.
V rozhovore sa dozviete:
- Po troch desaťročiach dostali medici aj lekári rozsiahlu učebnicu Pôrodníctvo. V čom je výnimočná?
- Ako vyzerá výučba medikov na gynekologicko-pôrodníckej klinike
- Ako sa zmenila II. gynekologicko-pôrodnícka klinika v Ružinove odkedy je jej prednostom profesor Jozef Záhumenský? Aké novinky na klinike zaviedol?
- Prečo je dôležité sledovať počty epiziotómií, sekcií či pôrodov
- Ako sa optimalizácia siete nemocníc dotkne kliniky v Ružinove
- Ako chcú riešiť počty chýbajúcich pôrodných asistentiek
- Ako je to s podávaním oxytocínu pri pôrode a prečo jeho nadužívanie považuje Jozef Záhumenský za najčastejšiu pôrodnícku chybu
- Čo je najväčšou výzvou pre slovenské pôrodníctvo
Viedli ste autorský kolektív novej rozsiahlej učebnice Pôrodníctvo. V čom je jej prínos?
Za najväčší prínos považujem fakt, že takáto kniha je k dispozícii našim študentom a kolegom v príprave na atestáciu a že nemusia siahať po zahraničnej literatúre, pretože za posledných 30 rokov na Slovensku nebola publikovaná žiadna ucelená učebnica pôrodníctva.
Všeobecne platné zásady pôrodníctva sa dajú získať aj zo zahraničných kníh, ale my sme sa snažili texty zasadiť do slovenských reálií, napríklad čo sa týka liečiv používaných na Slovensku, ale aj sme kriticky hodnotili niektoré zaužívané postupy u nás a porovnali ich s odporučeniami podľa evidence based medicine. Bolo našou snahou v knihe priniesť čo najaktuálnejšie návody do každodennej praxe.
Čo v nej nájdu skúsení gynekológovia a pôrodníci?
Je tam celá problematika perinatológie z pohľadu súčasných vedeckých poznatkov. Pre niekoho zaujímavé môžu byť kapitoly z iných medicínskych odborov v súvislosti so starostlivosťou o tehotné ženy.
Sú tam zoširoka poňaté najčastejšie chronické ochorenia, ktoré môžu komplikovať život tehotnej ženy. To je, myslím, prínos pre každého kolegu, lebo s tým sa nestretáva každý deň. Väčšinu kapitol sme sa snažili doplniť o zaujímavé prípady a kazuistiky, v niektorých kapitolách sú zrozumiteľne aj zaujímavo podané návody do klinickej praxe.
Napríklad od pána prof. Dankovčíka je tam presný návod na základné ultrazvukové vyšetrenie srdca plodu bod za bodom, čo mi pripadalo ako veľmi zaujímavé. Myslím si, že to môže mať veľké praktické využitie. Veľmi podrobne sa, samozrejme, venujeme aj vedeniu pôrodu a príčinám vzniku dysfunkčného pôrodu a možnostiam nápravy.
A na konci knihy sú kapitoly venované aj iným ako čisto medicínskym problémom v pôrodníctve, je tam okrem iného kapitola o právnych otázkach, súdnolekárska problematika v súvislosti s vedením pôrodov, psychológia pôrodu a aj etické otázky. Podrobne spracovaná je aj kapitola venovaná bezpečnosti pacientiek na pôrodníckych oddeleniach, ktorú napísal MUDr. Černák z Univerzitného medicínskeho centra v Groningene v Holandsku, táto téma sa v poslednom období stala vysoko aktuálnou. Ako príloha sú tu aj návrhy niektorých checklistov a dotazníkov pre zvýšenie bezpečnosti pacientiek a zdokonalenie zdravotníckej dokumentácie.
Hovoríte, že na farmakoterapiu počas tehotenstva sú v praxi nejednoznačné názory. Nájdu lekári v knihe jasné odpovede aj na tieto otázky?
Téme použitia liekov v tehotnosti a pri laktácii sa venujeme veľmi podrobne, dokonca až do úrovne molekulárnych a fyziologických dejov. Je tam porovnaný rozdiel medzi metabolizmom liekov u ženy tehotnej a netehotnej. Toto nie je kapitola pre pregraduálne vzdelávanie, skôr pre postgraduálne vzdelávanie a pre ľudí, ktorých táto téma zaujíma. Napísala ju MUDr. Monika Laššánová, PhD., z Ústavu farmakológie a klinickej farmakológie LF UK.
Plánujete napísať aj gynekológiu. Kniha Pôrodníctvo má 85 spoluautorov, toto bude tiež tímová práca?
Cítim sa viac ako pôrodník, respektíve perinatológ. Z gynekologických tém ma zaujímajú predovšetkým infekčné ochorenia a zápaly, toto by som určite rád napísal. Na to, aby sme obsiahli čo najširšie spektrum, som si prizval ako spoluautora doc. MUDr. Karola Dókuša. Myslím si, že kolektív autorov už nebude taký rozsiahly ako v pôrodníctve, pretože medziodborových kapitol je v gynekológii menej, napadá mi sexuológia a diferenciálna diagnostika akútnych brušných príhod.
Spomenuli ste pregraduálne vzdelávanie. Od medikov často počúvam, že ich prax v nemocniciach spočíva v opieraní sa o dvere, potvrdil to nedávno v rozhovore aj prezident Slovenskej asociácie študentov medicíny. Ako to vyzerá u vás na klinike?
Na našom pracovisku sme zmenili princíp výučby. Predtým to fungovalo tak, že daný krúžok dostal na starosť jeden asistent a ten sa venoval študentom. Výhodou bolo, že študenti vedeli, koho majú vyhľadať, a bolo to adresné, no nevýhoda spočívala v tom, že s jedným asistentom nevideli skutočný chod celej kliniky, okrem toho sa stávalo, že vyučujúci asistent mal aj zdravotnícku prácu, pri ktorej nemohol mať pri sebe naraz celý krúžok medikov...
Zostáva vám 85% na dočítanie.