Prečo ste sa rozhodli pre štúdium medicíny?
Odkedy mi pamäť siaha, inklinovala som k medicíne. Nikdy som nič iné nechcela robiť. Vyplýva to aj z toho, že som vyrastala v rodinnom dome, kde sme žili štyri generácie a navzájom sme sa o seba starali. Na základnej škole som mala rada biológiu, pitvala som žaby, chodila som na olympiády. A na gymnáziu mi už bolo jasné, kam na vysokú školu.
Po skončení štúdia ste najskôr atestovali v odbore anestéziológia a intenzívna medicína. Prečo ste sa rozhodli zmeniť odbor?
Počas štúdia som robila ŠVOČ-ku (Študentská vedecká odborná činnosť) o malígnych melanómoch, a keď som skončila školu, chcela som ísť robiť na kožné. Samozrejme, nebolo miesto. Začínala som vo Fakultnej nemocnici v Košiciach, kde mi povedali, že je miesto na áre, tak som nastúpila na ARO. Urobila som si atestáciu v odbore anestéziológia a intenzívna medicína a v roku 1991 som sa vrátila domov do Rožňavy, kde som pokračovala na áre.
V roku 1995 sa v rožňavskej nemocnici otvárala psychiatria a mala som pocit, že som dosiahla také štádium, že musím zmeniť odbor. S bývalým primárom sme v nemocnici začínali sami dvaja budovať psychiatriu, lebo dovtedy tu nebola. V roku 1997 som mala prvú atestáciu, v roku 2000 druhú atestáciu a v roku 2002 som sa stala primárkou.
Aké boli začiatky na psychiatrii?
Poviem pravdu, vôbec som netušila, čo ma čaká, preto som na úvod navštívila iné oddelenia v rámci Slovenska, aby som sa zorientovala a vytvorila vlastný koncept, ako by malo oddelenie vyzerať. Väčšina psychiatrií v rámci Slovenska bola skutočne donedávna v zlom stave, preto som sa stále snažila, aby mali pacienti slušné a civilizované prostredie, v ktorom sa liečia. Keď ho môžu mať pacienti na kardiológii, internom, prečo by ho nemohli mať aj na psychiatrii?
To boli začiatky. Postupne sa vybudoval aj tím psychológov a lekárov v ambulanciách. V roku 2014 sa pre vysoký počet pacientov otvorila psychiatrická liečebňa. Skultivovali sa priestory, v liečebni bude prebiehať výmena okien, čomu sa veľmi teším, vytvorili sme pre pacientov park. Postupne sme na akútnom oddelení zaviedli fototerapiu, audiovizuálnu stimuláciu, biofeedback, prídavné liečebné metódy, ktoré pri úzkostných a depresívnych poruchách veľmi pomáhajú.
Z minulosti vnímam psychiatriu, ako keby bola na poslednom mieste medicíny. Zmenilo sa niečo za posledné roky?
Psychiatria je odbor, ktorý vyvoláva u ľudí rozporuplné názory a ľudia s duševnými poruchami sú hendikepovaní. Je to možno aj preto, že naša spoločnosť je orientovaná hysteroidne, na krásu, mladosť a veľmi povrchné hodnoty. Nemyslím si, že spoločnosť je zrelá na to, aby sa snažila pochopiť duševné poruchy a aby sa snažila tým ľuďom pomôcť. Atmosféra a nastavenie ľudí na životné hodnoty v spoločnosti k tomu nespejú.
Duševné poruchy sú podľa mňa z celého spektra chorôb najhoršie, pretože berú schopnosť zvládať chorobu, berú schopnosť ovládať svoje funkcie, char...
Zostáva vám 85% na dočítanie.