Prečo ste sa rozhodli pre štúdium medicíny?
Pre štúdium medicíny som sa rozhodla až v posledných rokoch strednej školy. Dovtedy som chcela byť architektkou. Trochu však zavážilo aj to, keď som zistila, že súčasťou prijímacích pohovorov na architektúru sú talentové skúšky z kresby. A ja veľmi kresliť neviem.
V rodine nie je nikto lekár. Ani ja som nemala v tomto období predstavu, čo to zahŕňa. Vyštudovala som na Lekárskej fakulte v Bratislave a už na medicínu som išla s tým, že sa budem venovať pediatrii alebo neonatológii. Mali sme šťastie na skvelých pedagógov, lebo detská medicína je úplne iná ako medicína dospelých.
Pediatria je krásny odbor. Deti, aj keď niekedy prídu v kritickom stave, majú úžasnú chuť bojovať, nikdy sa nevzdávajú. A aj keď niektoré z nich musia absolvovať náročnú liečbu, po prekročení brány nemocnice by ste to na mnohých z nich nepoznali, že boli choré. V tom je detská medicína naozaj krásna.
Čo vás priviedlo k pediatrickej gastroenterológii?
V období, keď som končila prípravu na atestáciu z pediatrie, bolo potrebné obsadiť na našej klinike niekoľko špecializácií. S prednostom kliniky prof. Bánovčinom sme sa dohodli na gastroenterológii. Gastroenterológia je naozaj veľmi zaujímavý odbor, ktorého špecifikom je, že si vyžaduje nielen teoretické znalosti, ale aj manuálnu zručnosť pri endoskopických výkonoch.
Nastal niekedy moment, že ste ľutovali výber gastroenterológie?
Určite nie, aj keď je to náročný odbor a niekedy máme náročné endoskopické výkony alebo komplikované ochorenia. Vtedy snívam o práci na oddelení fyziologických novorodencov. Možno sa mi to niekedy splní.
Spomínali ste deti, že detská medicína je iná ako dospelá. Je pediatria o to náročnejšia, že máte v ambulancii nie jedného pacienta, ale dvoch, teda dieťa a rodiča?
Určite. Kedysi som robila aj na lôžku, na jednotke intenzívnej starostlivosti, ale teraz robím najmä ambulantnú časť plus konzíliá v nemocnici. Začínala som pracovať v období, keď sme väčšinu informácií čerpali z časopisov a kníh dostupných len odbornej verejnosti. S dostupnosťou informácií z internetu, ktoré, žiaľ, často nie sú úplne správne, prídu veľakrát do ambulancie rodičia už so „stanovenou diagnózou“ a s presnou predstavou, aké vyšetrenia by dieťa malo absolvovať.
Dokonca niektorí už majú urobené aj vyšetrenia. Niekedy je naozaj potrebná veľká dávka trpezlivosti aj času, aby som sa dopátrala, aké ťažkosti dieťa má a vysvetlila rodičom, že nie všetky vyšetrenia, ktoré odporúčal internet, sú naozaj potrebné alebo...
Zostáva vám 85% na dočítanie.