TOP lekár Milan Kulkovský: Nemôžete pacientovi zobrať všetku nádej hneď na začiatku

Aká bola vaša cesta k medicíne?

Na základnej aj strednej škole ma bavili prírodovedné predmety, takže to išlo úplne prirodzene. Mal som chorých starých rodičov, ktorí pomerne skoro zomreli. Aj to bol možno prvotný podnet, prečo som sa rozhodol pre medicínu – keď som nemohol pomôcť im, aby som mohol pomôcť iným. Definitívne rozhodnutie prišlo vo štvrtom ročníku na strednej škole. Na medicínu som sa dostal do Martina, čo malo obrovskú výhodu. Na fakulte bolo rodinné prostredie, vznikla dobrá partia, profesori k nám mali veľmi dobrý vzťah, často priateľský. Medicínu nám spríjemňovali už počas štúdia.

Čo rozhodlo pri výbere špecializácie o tom, že to bude interná medicína?

Prax som absolvoval v nemocnici v Trstenej, keďže pochádzam z Tvrdošína. Na internom oddelení tam bol veľmi dobrý primár, MUDr. Koštek, ktorý sa mi veľmi venoval. Spolu sme chodili k pacientom, spracovali sme učebné materiály týkajúce sa EKG pre študentov medicíny. Dokonca som si u neho predĺžil prax a vtedy som si povedal, že určite chcem robiť vnútorné lekárstvo. Otázka bola kde. Ako sa hovorí, za všetkým hľadaj ženu, a tak to bolo aj u mňa. Manželka je z Jasenice pri Považskej Bystrici, tak bolo rozhodnuté. Primár Koštek bol výborný mentor a rovnako dobrého mentora som našiel aj po príchode do Považskej Bystrice, MUDr. Pružinca.

Neuvažovali ste po skončení štúdia o odchode do zahraničia?

Ani chvíľu. Viacerí spolužiaci odišli, ale ja som bol po celý čas rozhodnutý ostať a pracovať na Slovensku. Možno to súvisí aj s tým, že pochádzam z Oravy a to je asi viac rodinne založený región ako iné oblasti. Pochádzam z piatich súrodencov. Vždy som si hovoril, že chcem ostať na Slovensku, aby som mohol pomôcť aj rodine. Rovnaký názor mala aj manželka.

Medici sa zvyknú sťažovať, že počas praxe často postávajú po chodbách a lekári na nich nemajú dosť času. Vy ste mali šťastie na mentora. Prečo je to pre mladého lekára dôležité?

U mňa to ovplyvnilo rozhodnutie, čo ďalej. Je pravda, že lekári majú málo času. Medici chodia na prax aj k nám, snažím sa im počas vizity venovať, ale mám aj iné povinnosti. Na oddelení mám mladý tím lekárov, ktorí majú v čerstvej pamäti, ako vyzerala ich prax, takže medikom sa adekvátne venujú. Veľa závisí aj od toho, či má medik záujem, či chce v budúcnosti robiť chirurgický alebo internistický odbor. Ak chirurgický, tak je logické, že si to medik príde povinne odstáť. Tí, ktorí sa chcú venovať internistickým odborom, sa aktívne zaujímajú.

Po príchode do Považskej Bystrice ste pomerne rýchlo prevzali primariát. Ako k tomu došlo?

Primár Pružinec je veľmi dobrý odborník. Keď príde mladý lekár po škole, tak má plnú hlavu teoretických vedomostí, ktoré často ani nevyužije. To najdôležitejšie pre lekára je naučiť sa správne vyšetrovať pacienta a viesť k správnej diagnostike a potom liečbe. Všetko, čo teraz viem, ma naučil primár Pružinec. Druhá vec je, samozrejme, samoštúdium, lebo prichádzajú nové diagnostické metódy, nové formy liečby, nové lieky, ale základ je to, čo naučí primár a starší kolegovia. Myslím, že sa nečakalo, že sa tak rýchlo stanem jeho nástupcom. Primár sa v dôchodkovom veku rozhodol skončiť ako primár. Bolo vyhlásené výberové konanie, do ktorého som sa aj na základe podpory kolegov prihlásil.

Ak to nie je nemiestna otázka, v akom veku ste sa stali primárom?

Myslím, že v danom období som asi bol najmladší primár na Slovensku, navyše takého veľkého oddelenia. Mal som 31 rokov. Áno, bolo to pomerne sko...