Požiadavka zdravotnej spôsobilosti a zdravotnej disponovanosti zdravotníckeho pracovníka pri výkone jeho povolania má dva základné rozmery. Prvý sa týka jeho samotného a cieľom je chrániť jeho fyzickú a psychickú integritu pred neprimeranou expozíciou pracovnými úlohami vyplývajúcimi z výkonu jeho povolania. To je to klasické – ak som taký chorý, že nemôžem pracovať, ostávam doma a liečim sa. Druhý rozmer sa týka kontextu na fórum externum, teda kolegov v zdravotníckom zariadení a pacientov, ktorým sa zdravotnícky pracovník venuje. Pacient má právo, aby mu bola zdravotná starostlivosť poskytnutá de lege artis. Boli by sme alibisti, ak by sme tento záväzok zúžili len na správny postup ako taký a vynechali by sme z neho samotnú osobu zdravotníckeho pracovníka, ktorý starostlivosť poskytuje. Ak má zdravotná indispozícia takú intenzitu, že kontakt zdravotníckeho pracovníka s pacientmi predstavuje pre pacientov reálne riziko, nie je možné podľa môjho názoru hovoriť o dodržaní povinnosti poskytovať zdravotnú starostlivosť de lege artis.
Nezabúdajme ani na členov zdravotníckeho tímu. Každý z nich má právo na bezpečné pracovné prostredie. Áno, toto právo má v segmente zdravotníctva svojský obsah, keďže v závislosti od svojej špecializácie sa zdravotník de facto denne pohybuje v prostredí plnom rizík. To však neznamená, že poskytovateľ zdravotnej starostlivosti ako zamestnáv...
Zostáva vám 85% na dočítanie.