Nielen Covid- 19 trápi Slovákov, Slovensko má druhý najvyšší výskyt rakoviny hrubého čreva alebo konečníka na svete. Približne 4 tisíc pacientov ročne na rakovinu hrubého čreva alebo konečníka ochorie, dvetisíc pacientov za rok na tieto diagnózy aj zomrie. V období, kedy celý svet bojuje s pandémiou sa zhoršuje nielen záchyt pacientov, ale aj prístup k včasnej liečbe. O tom sa budeme rozprávať s uznávaným gastroenterológom MUDr. Milošom Bubánom.
Ako sa vyvinuli štatistiky za posledný rok, teda od kedy nás trápi pandémia?
Všetko, čo ste povedali, je pravda. Hrozná pravda je v tom, že tie úmrtia a ochorenia na rakovinu hrubého čreva by nemuseli byť, keby ľudia chodili na preventívne vyšetrenia včas, pretože rakovina hrubého čreva je jedna z najlepšie liečiteľných rakovín, ak sa nájde včas. Problém je, že ľudia sa tých vyšetrení boja alebo to zanedbávajú, i keď musím povedať, že za posledné roky sa záujem o vlastné zdravie trocha zvýšil. Tak ako v minulosti sa hovorilo, že zdravie je povinnosťou štátu, tak dnes už to nie je povinnosťou štátu, a najmä v týchto trhových obdobiach človek vie, že keď je zamestnaný a je zdravý, tak má aj vyšší príjem, väčšie benefity- aj preto sa o zdravie začal viac starať a k lekárovi chodiť aj preventívne. Musím ale pochváliť nežné pohlavie, v tomto je oveľa disciplinovanejšie ako muži, ženy neraz musia svojich manželov prinútiť, aby išli na preventívne vyšetrenie.
Negatívny trend sa za posledné mesiace, odkedy bojujeme s pandémiou zhoršil alebo smerujeme k ďalšej pandémii, a to pandémii rakovinových ochorení?
Nielen pandémia rakovinových ochorení, ale určite sa zvýši počet mnohých ochorení, ktoré sa zanedbávali v prevenciách alebo vo vyšetreniach počas tohto roka, kedy pandémia, ktorá je naozaj nepríjemná, neočakávaná, nevyspytateľná a bojuje proti nej nielen Slovensko, ale celý svet, spôsobila, že je na prvom mieste, keďže je pandémia. Tým pádom akoby sa potláčali ostatné ochorenia, z nemocníc napríklad vymizli plánované operácie, ale nie vinou zdravotníctva alebo lekárov, ale preto, že lôžka boli určené pre covidových pacientov a tie ostatné museli ustúpiť. V našich ambulanciách to nie je tak vypuklé, pretože sme pracovali aj počas prvej aj druhej vlny, aj sme mali dosť pacientov. Stáva sa však, že pacienti sa ocitnú v karanténe, alebo dostanú covid a odhlásia sa z vyšetrenia, ktoré mali naplánované a tým občas vzniknú diery, ktoré sa už nedajú zaplátať, pretože keď pacient zavolá tesne predtým, termín sa už nedá nahradiť.
Čoho sa pacienti dnes obávajú viac? Neprídu na vyšetrenie, lebo sa boja, že sa môžu nakaziť covidom alebo pretrváva obava bez ohľadu na covid skôr zo samotných endoskopických vyšetrení, teda gastroskopie a kolonoskopie?
Sú dva aspekty. Pacienti sa dnes viac obávajú návštevy štátnych nemocníc, pretože dnes je to tam naozaj premorené a veľa pacientov dostalo covid práve v nemocnici, keď boli hospitalizovaní kvôli niečomu inému. Preto majú menší strach chodiť do súkromných centier, kde je malý počet ambulancií, aj menej personálu, a je tak menšia možnosť nákazy. Týka sa to najmä plánovaných pacientov. A to je dobre, že sa neboja chodiť na vyšetrenia, dokonca sa sami hlásia. No a druhý aspekt, ktorý ste spomenuli, áno, každý sa bojí. I keď je to jednoduchá hadica, a je jedno, či ide zhora alebo zdola, vždy to je nepríjemné. Ide o invazívne vyšetrenie, ale dá sa spraviť s ľahkosťou, pacientovi to treba spríjemniť. Naše ambulancie majú na webových stránkach presné odporučenia vyšetrení, presné návody, aj popis, ako sa pripraviť na vyšetrenie. Nestačí však len to, najdôležitejší je kontakt pacient, lekár, sestrička, pretože my pacientom dopodrobna povieme, o čo pri vyšetrení ide. Je veľmi dôležité vysvetliť pacientovi, prečo je to vyšetrenie potrebné, pretože potom viacej spolupracuje. Keď má možnosť popýtať sa napríklad ako sa pripraviť na kolonoskopiu, akú diétu má dodržať, upokojí sa a keď vznikne dôvera medzi lekárom a pacientom, strach ustupuje. A najmä ak mu poviete, že sú aj iné možnosti vyšetrenia, že nemusí byť pri plnom vedomí, ale môže mať sedáciu, teda do žily dostane injekciu alebo sa toto vyšetrenie dá robiť v celkovej anestéze. Pacienta to tak upokojí, že bolesť nebude cítiť alebo bude oveľa menšia.
Gastroenterológia dnes zahŕňa množstvo diagnostických a liečebných postupov. Vy ste participovali aj na vzniku novej informačnej webstránky, s názvom gastroamb.sk, kde sú pre pacientov veľmi zrozumiteľným spôsobom popísané jednak výkony, ale aj to, ako sa na nich pripraviť, čo všetko to obnáša. Čo priniesla moderná doba v tejto oblasti? Ku ktorým najmodernejším gastroenterologickým postupom a vyšetreniam sa dnes vedia dostať pacienti nie v nemocnici, ale v ambulanciách?
V moderných ambulanciách s modernou a kvalitnou technikou sú možnosti vyšetrení obrovské. A nielen diagnostiky, ale aj liečby. Ak teda nájdeme rôzne ochorenia, či už v hornom alebo dolnom trakte tráviacom, môžeme to nielen zdiagnostikovať, ale hneď aj odstrániť a vyliečiť. Mám na mysli napríklad polypy, pacientovi ich odstránime a vec je vyriešená. Samozrejme, keď je nález, ktorý sa v bežnej ambulancii nedá odstrániť, odosielame pacienta na vyššie pracovisko, ktoré je kryté lôžkom. Veľmi veľkou výhodou týchto ambulancií je možnosť robiť jednodňovú gastroenterológiu. Keď poisťovňa s takou ambulanciou zazmluvní jednodňové zákroky, jednak odbremeníme nemocnice a aj samotnú poisťovňu, pretože zákrok si za jeden deň sami odsledujeme, urobíme a pacient nemusí ísť na krátkodobú hospitalizáciu. Náklady na pacienta sú tak oveľa nižšie, pretože pobyt na lôžku v nemocnici, prenocovanie, aj a starostlivosť celého personálu vyjde oveľa viac ako keď sa to robí jednodňovo.
Čo sa týka poskytovania jednodňovej starostlivosti v ambulanciách, napríklad v Rakúsku v gastroenterologických ambulanciách zdravotné poisťovne uhrádzajú až 90 percent takýchto výkonov. Aké výkony by ste dnes mohli urobiť, ale z rôznych príčin sa ešte nerobia?
Dnes je tendencia na celom Slovensku zvyšovať počty jednodňových pracovísk, ochota ambulancií to robiť je veľká a badať aj náznak ústretovosti zo strany poisťovní, pretože krátka hospitalizácia šetrí aj peniaze, aj pomáha pacientovi. Tie výkony sú rôzne. Jednodňové zákroky sú veľmi populárne, a nielen u nás, ale aj u ortopédov alebo gynekológov. Myslím, že to bude pokračovať alebo aspoň by malo, pretože za vyspelými krajinami zaostávame.
Spadajú do toho aj výkony ako gastrofibroskopia či kolonoskopia?
Áno, aj tie.
A ešte ktoré?
A tiež samotný liečebný výkon.
V rámci prevencie sa viac ako pred rokom rozbehol skríning zdravotných poisťovní, vrátane informačnej kampane. Ako je to v súčasnosti? Zastavilo sa to, vzhľadom na šíriacu pandémiu alebo sa pokračuje v zachytávaní potencionálnych pacientov?
V rámci preventívnej prehliadky sa u obvodného lekára robí aj test zo stolice na okultné krvácanie, teda krvácanie neviditeľné voľným okom a keď sa tam nájde krv, odporúča sa pacienta vyšetriť, aby sa odstránilo zlé ochorenie, ktoré by tam mohlo byť. To vyšetrenie potom vylúči vážnejšie ochorenie. Skríning veľmi pomohol, lebo sa to dostalo do povedomia ľudí. Všetky poisťovne preplácajú pacientovi po 50 roku života automaticky preventívne kolonoskopické vyšetrenie bez toho, či si dá spraviť test na okultné krvácanie alebo nie, má na to nárok. Keď je negatívna, tak sa zopakuje každých desať rokov. Samozrejme sú aj iné preventívne vyšetrenia, a to u pacientov, ktorí už majú ochorenie zistené, prípadne majú pozitívnu rodinnú anamnézu alebo majú geneticky dokázané ochorenie, ktoré treba sledovať, lebo sa môže zvrhnúť, napríklad Lynchov syndróm, pri ktorom môže pacient dostať zhubné ochorenie tráviaceho traktu. Sú určité predpisy, celosvetové gajdlajny ako sa postupuje a títo pacienti chodia na toto vyšetrenie častejšie, aj každý rok. Ak má ochorenie niekto v rodine, napríklad otec alebo matka alebo súrodenci, tak chodí na kolonoskopiu každých päť rokov, ak je výsledok dobrý. Časť tých vyšetrení limitujú ďalšie vyšetrenia, napríklad histologické, keď sa odstráni polyp. Takáto prevencia je najdôležitejšia, nielenže ušetrí peniaze štátu, ale v prvom rade zachráni život pacienta, čo je najdôležitejšie zo všetkého. Pretože pacient je včas zdiagnostikovaný a včas liečený. Preto je potrebné aj naďalej preventívne navštevovať obvodných lekárov a robiť testy na okultné krvácanie. Ale musíme pacientov potešiť, že aj keď má pozitívny test na okultné krvácanie, to neznamená, že má rakovinu hrubého čreva, je to však prvá vec, ktorú treba vylúčiť. Krv v stolici môže mať z iných dôvodov. Môžu to byť zápalové ochorenia, ulcerózna kolitída alebo Morbus Crohn (Crohnova choroba) alebo môžu byť iné zdroje krvi. Je potrebné to pozrieť, lebo niektoré z týchto ochorení nespôsobujú skrátenie života, ale rakovina hrubého čreva výrazne áno. Ak má pacient polypy, treba ich odstrániť, pretože časom sa môžu zvrhnúť, keby sa tam nechali. Sú to všetko dôležité veci, ktoré pacientovi vždy vysvetlíme, pretože niekedy príde a povie, že sa mu do vyšetrenia nechce ísť, ale poslala ho obvodná doktorka, pretože mal stolicu pozitívnu na krv. Keď mu to celé vysvetlíme, prečo sa to robí a keď nám navyše ešte aj povie, že mu mama zomrela na rakovinu hrubého čreva, tak mu vysvetlíme, že tú kolonoskopiu vydrží, pretože mu môže zachrániť život.
Niekoľkokrát ste spomenuli dedičný faktor. Ak teda viem, že otec, mama, stará mama mali takýto problém, malo by to byť pre mňa už mementom, aby som prišla do gastroenterologickej ambulancie na vyšetrenie? Dá sa povedať, aká je pravdepodobnosť dedenia rakoviny hrubého čreva alebo to súvisí aj so životným štýlom? A to, že moji predkovia zomreli na rakovinu hrubého čreva ešte nemusí znamenať, že ten osud čaká aj mňa?
Presne ako ste to popísali, nedá sa presne odhadnúť, či každý z potomkov ochorie, ak teda nemá pozitívne genetické vyšetrenie, pretože pozitívna genetika to zhoršuje. Ale ako ste povedali, ovplyvňuje to aj životný štýl. Napríklad obezita je rizikový faktor pre všetky rakoviny, nielen hrubého čreva. Taktiež alkohol, fajčenie a u nás predpokladáme, že vplýva aj zlá životospráva, sme na druhom mieste v Európe aj vo svete, čo sa týka výskytu rakoviny hrubého čreva. Takže predpokladáme, že v tom môže byť zlé stravovanie alebo konzumácia tolerovaných drog ako je alkohol a fajčenie, ale aj vyšší príjem červeného mäsa, tukov a podobne, málo vlákniny, málo pohybu a všetko toto dokopy. Toto sú veci, ktoré môžu ovplyvniť, či človek to ochorenie dostane.
Máme tu aj skupinu pacientov, tzv. google pacientov, stretávate sa s nimi tiež? Akým spôsobom vám komplikujú prácu?
Oni nám ani nekomplikujú prácu, ale je ich veľa, najmä tie mladšie ročníky. Naštudujú si v google rôzne veci, ale keďže nemajú medicínske vzdelanie, unikajú im súvislosti. Nemajú základy fyziológie, patológie, odbery a vyšetrenia. Oni len niečo zbadajú a vytrhnú to z kontextu. Zameria sa napríklad na to, že má zvýšený jeden onkologický marker. Žiaľ, onkologické makery u nás v gastroenterológii nepriniesli to, čo sme od nich očakávali, že by sa dalo vďaka nim diagnostikovať. Môžu pomôcť, ale sú vhodnejšie skôr na sledovanie úspešnosti liečby. Pacientovi treba povedať, že lekár, ktorý má 30 ročnú prax a za sebou šesť ročné štúdium a dve atestácie vie o niečo viac, ako ten pacient, ktorý to večer predtým čítal na google, ale najmä, ide o skúsenosti a súvislosti. To všetko sa musí dať do súvislosti. Sledujú sa aj iné vyšetrenia, pacient musí myslieť aj na to, že existuje aj laboratórna chyba, pacient musí myslieť na to, že sú veľmi dôležité aj ďalšie vyšetrenia.
Bol aj to jeden z dôvodov, prečo ste sa rozhodli participovať na vzniku novej informačnej stránky gastroamb.sk, ktorá dokáže pacientov navigovať, ak už hľadajú informácie, aby sa zameriavali na odborné zdroje informácií?
Áno, samozrejme. Je veľmi výhodné, keď príde do ambulancie, o ktorú má záujem, a už vie, ako sa tam robí, na stránke je presne vysvetlené, čo pacientovi povieme, a keď si to naštuduje a prečíta, oveľa ľahšie sa mu s nami komunikuje, má oveľa menej otázok, a aj sa menej bojí, pretože je to zrozumiteľne vysvetlené. Vo všetkých našich troch ambulanciách, majú takýto prístup k pacientovi všetci, či už sestrička alebo lekári, majú trpezlivosť všetko podrobne vysvetliť, pretože tá trpezlivosť sa vám potom vráti pri vyšetrení. Je to dôležité, samozrejme, každý sa bojí týchto vyšetrení, ale vďaka tomu, že pacient tomu rozumie, tak má aj väčší záujem o to vyšetrenie, pretože si chráni zdravie.