O tom, čo je referencovanie cien liekov a ako to s ním u nás vyzerá som písala v predchádzajúcom blogu.
V skratke, ide o to, že ceny liekov na Slovensku nesmú byť vyššie, ako je priemer troch najnižších cien liekov v celej Európskej únii.
To, že Dôvera zdravotná poisťovňa sa v posledných rokoch aktívne usilovala o to, aby sme mali na Slovensku nižšie ceny liekov, je fakt.
Nie je mi známe, že by rovnaké úsilie pre pacientov vynaložili aj ostatné dve zdravotné poisťovne. Faktom je aj to, že namiesto ocenenia pri novele zákona o rozsahu prišlo ministerstvo so zmenou v pravidlách – a to takou, že zdravotným poisťovniam obmedzilo právo znižovať ceny liekov na Slovensku.
Čo sa teda presne stalo?
Ministerstvo uzákonilo, že žiadna zdravotná poisťovňa už nemôže navrhovať zníženie cien liekov – môže tak urobiť iba vo výnimočných prípadoch jedenkrát ročne!
A to v prípade liekov, ktoré figurujú v kategorizačnom zozname viac ako 3 roky alebo dvakrát ročne, ak sú v zozname menej ako 3 roky.
Zákon teda zdravotným poisťovniam prakticky odníma právo vyjadrovať sa k cenám liekov a robí z nich štatistov. Obmedzenie možností zdravotných poisťovní iniciovať úpravy cien liekov je absurdné a v kontexte chýbajúcich finančných zdrojov v zdravotníctve až trestuhodné.
Pýtate sa v prospech koho?
Účelom zákona o rozsahu a podmienkach úhrady č. 363/2011 Z.z. má byť vykonávanie kategorizácie tak, aby verejné prostriedky, s ktorými hospodária zdravotné poisťovne, postačovali na úhradu liekov, zdravotníckych pomôcok, dietetických potravín a zdravotnej starostlivosti uhrádzaných na základe verejného zdravotného poistenia. Inak povedané, ceny liekov a podmienky ich úhrady má ministerstvo zdravotníctva určovať tak, aby z dostupných finančných zdrojov (ktoré nikdy nie sú nekonečné) bolo možné uhradiť zdravotnú starostlivosť pre čo najväčší počet pacientov.
Ak zdravotné poisťovne aktívne napomáhajú plneniu cieľov, ktoré sú explicitne ustanovené týmto zákonom (§ 90 ods. 1), potom ich nemožno novelou zákona (účinnou od 1.8.2022) odstaviť na vedľajšiu koľaj do úlohy štatistov procesu - v duchu hesla: „zaplať, ale k cene sa zbytočne nevyjadruj“.
Odpoveď na otázku, v prospech koho nastala zmena, je celkom jednoduchá: V prospech farmaceutického priemyslu. Ak totiž ministerstvo zdravotníctva samo iniciuje legislatívne zmeny, ktoré obmedzujú postavenie zdravotných poisťovní vo vzťahu k cenám liekov, za ktoré majú platiť, možno to chápať ako zvýhodňovanie postavenia farmaceutického priemyslu, ochranu neprimeraného zisku farmaceutického priemyslu a podporu neprimerane vysokých cien liekov na Slovensku; áno, čuduj sa svete, aj farmaceutický priemysel sa usiluje o dosahovanie zisku.
Skutočne v prospech farmaceutického priemyslu?
Ministerstvo v dôvodovej správe k obmedzeniu práva zdravotnej poisťovne navrhovať zníženie cien liekov uviedlo: „Frekventované podávanie žiadostí o zníženie úradne určenej ceny liekov zo strany zdravotných poisťovní, ktoré v súčasnosti prebieha aj popri porovnávaní úradne určených cien liekov v iných členských štátoch uskutočňovaného zo strany ministerstva vytvára nestabilné a nepredvídateľné prostredie.“
Áno, čítate správne – „nestabilné a nepredvídateľné prostredie“ vytvára zdravotná poisťovňa tým, že navrhuje znižovanie cien liekov, aby mali pacienti nižšie doplatky a vďaka úspore na úhrade mohla poisťovňa hradiť ďalšie inovatívne lieky.
Citovanú argumentáciu považujem za vecne nesprávnu a súčasne neobhájiteľnú z nasledovných dôvodov:
Právo farmaceutickej firmy podať žiadosť o zvýšenie ceny lieku alebo zvýšenie úhrady za liek nie je nijakým spôsobom obmedzené ani z hľadiska jeho frekvencie ani z hľadiska jeho súbehu s inými konaniami.
Čisto teoreticky by mohla farmaceutická firma podať žiadosť o zvýšenie ceny alebo úhrady lieku hoci aj každý kalendárny deň v roku a už vôbec pri tom nie je obmedzovaná vo vzťahu ku konaniu o porovnávaní úradne určených cien v iných členských štátoch EÚ.
Podávanie žiadostí o zníženie úradnej ceny zdravotnými poisťovňami len ťažko možno považovať za „frekventované“ v porovnaní s početnosťou žiadostí podávaných zo strany farmaceutických firiem. (len v roku 2022 podali farmaceutické firmy 449 žiadostí o zvýšenie alebo zníženie cien liekov)
Farmaceutické firmy bežne podávajú žiadosti o zmenu ceny lieku aj popri konaní o porovnávaní úradne určených cien, pričom ministerstvo tento prístup evidentne nepovažuje za nestabilný a nepredvídateľný.
Ak argumentom o nestabilite a nepredvídateľnosti podnikateľského prostredia je skutočnosť, že farmaceutická firma nevie, či a kedy zdravotná poisťovňa podá žiadosť o zníženie ceny jej lieku (čo je absurdné – nakoľko vo všetkých krajinách Európskej únie je držiteľom registrácie tá istá firma, ktorá má presný prehľad o tom, aké ceny v ktorý deň sú v jednotlivých krajinách Európskej únie platné), potom je nevyhnutné rovnakou optikou vnímať aj žiadosť farmaceutickej firmy o zaradenie lieku do kategorizačného zoznamu alebo zmenu existujúcich podmienok úhrady (zvýšenie úhrady, zmena indikačného obmedzenia).
Poisťovňa tiež vopred nikdy nemá informáciu o tom, či takéto žiadosti budú podané, čo bude ich predmetom a aký bude výsledný dopad rozhodnutí o žiadostiach na jej hospodársky výsledok (počet a cena liekov, počet reálne spotrebovaných balení, atď.).
Pomenovať miliónové úspory, ktoré Dôvera svojím prístupom reálne priniesla, ako „vytváranie nestabilného a nepredvídateľného prostredia“, považujem zo strany ministerstva za hrubo zavádzajúce a kopírujúce rétoriku farmaceutického priemyslu v danej veci.
Treba zdôrazniť, že zákon č. 363/2011 Z.z. je cenovým predpisom a ministerstvo zdravotníctva je cenovým orgánom; zdravotné poisťovne sú účastníkom konania o určenie cien. Odôvodnenie významnej zmeny zákona a odňatie jedného zo základných práv účastníka konania len tým, že cenový orgán (ministerstvo) de facto organizačne nezvláda plniť úlohy, ktoré mu vyplývajú z platného zákona, je neprípustné.
Zdravotné poisťovne vzhľadom k svojmu postaveniu účastníka konania majú mať možnosť podať žiadosť o zníženie úradne určenej ceny lieku z akéhokoľvek dôvodu. Akýkoľvek zákonný dôvod musí umožniť účastníkovi konania podať žiadosť v predmetnej veci bez ďalšej limitácie.
Čo sa stane ak to ponecháme na farmaceutické firmy?
Ak stále nepadol dostatok argumentov prečo, snáď bude postačujúci prehľad o tom, ako si niektoré farmaceutické firmy svoju povinnosť neplnia. Česť výnimkám!
V marci 2023 vyhlásilo ministerstvo konanie, ktorého výsledkom mali byť nižšie ceny – farmaceutické firmy mali podať zníženia cien u tých svojich liekov, ktoré majú ceny na Slovensku vyššie, ako je priemer troch najnižších v Európskej únii. Dôvera aj napriek tomu, že jej bolo odňaté právo v tejto veci konať, pripravila vlastný prehľad cien najnákladnejších liekov a poskytla ho ministerstvu[1].
Na základe týchto porovnaní bolo zistené, že niektoré lieky sú na Slovensku drahšie aj o tisíc eur v porovnaní s ich cenami v iných krajinách. Ministerstvo napokon u niektorých z týchto liekov znížilo ceny.
Mimochodom, ministerstvo má zákonnú možnosť sankcionovať firmy, ktoré si svoju povinnosť neplnia vôbec, alebo len zdanlivo. Dôvera k tomuto kroku v konaní o porovnávaní cien[2] vyzvala – pretože je to asi jediná cesta, ako vymôcť túto zákonnú povinnosť od tých farmafiriem, ktoré sa jej vyhýbajú. (Opäť, česť výnimkám!) Ministerstvo však aj na túto výzvu reagovalo odmietavým postojom.
Je podľa Vás v poriadku, ak máme na Slovensku ceny liekov drahšie aj o niekoľko tisíc eur, firma na výzvu ministerstva ceny nezníži, aj keď jej to zákon prikazuje a ministerstvo takúto firmu odmietne sankcionovať aj keď na to má zákonnú povinnosť? Podľa mňa nie je. Akú motiváciu majú potom tie firmy, ktoré v tomto procese robia svoju prácu poctivo?
Okrem iného, natíska sa tu aj otázka, či sa zo strany ministerských úradníkov nejedná o porušovanie povinností pri správe cudzieho majetku alebo o zneužívanie právomoci verejného činiteľa.
Nasledujúca tabuľka predstavuje lieky, ktorých ceny boli na Slovensku najviac predražené a súčasne firmy nenahlásili správne ceny.
Pomerne často je možné v médiách vidieť apel pacientskych organizácií smerom k ministerstvu, aby sme my, pacienti, mali prístupné moderné lieky čo najskôr – čo je nesmierne chvályhodné. Rovnako samozrejmé by však malo byť, aby sme apelovali aj na to, aby tieto či už nové inovatívne lieky, alebo tie, ktoré už dnes v kategorizácii sú, boli pre nás, pacientov, dostupné za rozumné, zákonné a spravodlivé ceny.
Finančný balík na zdravotnú starostlivosť je limitovaný, našou povinnosťou by malo byť dohliadať na štát, ako a či si svoju povinnosť – napríklad v oblasti liekovej politiky – plní, a to tak ako mu to zákon ukladá.
A v prípade takýchto porušení alebo neplnení si zákonných povinností by malo byť našou povinnosťou na takúto (ne)činnosť poukazovať.
Mgr. Michaela Cesnaková, MPH (v rokoch 2010-12 generálna riaditeľka Sekcie farmácie a liekovej politiky MZ SR. Predtým pôsobila aj v zdravotnej poisťovni Dôvera, v súčasnosti pôsobí ako odborný konzultant v oblasti liekovej politiky.)
[1] https://kategorizacia.mzsr.sk/Lieky/Common/Details/28075
[2] https://kategorizacia.mzsr.sk/Lieky/Common/Details/28075