Informovaný súhlas podpisujeme pred vyšetreniami ako CT (počítačová tomografia), NMR (nukleárna magnetická rezonancia), USG (ultrazvukové vyšetrenie) a zväčša na konci u lekára, kedy nám hovorí akú liečbu nám dáva a čo máme užívať. Ak tieto skratky poznáte a viete, aké sú to vyšetrenia, tak ste, verím, vysvetlenia v zátvorke iba očami prebehli. Tým ostatným, ktorí skratky a lekársku reč neovládajú, to možno pomohlo. Špeciálnej lekárskej reči, tomu ako jej porozumieť, sa budem venovať inokedy.
Čo to teda je ten „Informovaný súhlas“?
Informovaný súhlas je úplným základom zdravotníctva v Európskej únii. Ide hlavne o to, aby sa každý z nás, keď je pacientom, vedel čo najlepšie rozhodnúť o tom
- aké vyšetrenia vie, chce a môže podstúpiť (po zvážení všetkých pre a proti) a
- akú liečbu na odporúčanie lekára považuje pacient pre seba za najprijateľnejšiu (po zvážení všetkých možných rizík a prínosov) a tým sa aj zaväzuje, že ju bude aj naozaj užívať.
Informovaný súhlas vychádza z Charty práv pacienta, ktorá bola na Slovensku prijatá ešte v roku 2001. Do zákonov sa na Slovensku dostal v roku 2003 a začal sa používať v roku 2004. Berieme to ako bežnú súčasť, ako keď pri nákupe v obchode dostaneme účtenku.
Vychádza najmä z týchto piatich bodov Charty práv pacientov:
- právo na ochranu dôstojnosti, rešpektovanie telesnej a psychickej integrity,
- právo na informácie týkajúce sa zdravotného stavu,
- právo na informácie o účele, povahe, následkoch a rizikách poskytnutej zdravotnej starostlivosti, o možnostiach voľby navrhovaných postupov a rizikách odmietnutia poskytnutia zdravotnej starostlivosti,
- právo odmietnuť poskytnutie zdravotnej starostlivosti (právo na odmietnutie poskytnutia zdravotnej starostlivosti má svoje presne popísané výnimky ako je neodkladná starostlivosť, ak nemožno včas získať informovaný súhlas, ale ho možno predpokladať; pri liečení nariadenom súdom; pri liečbe v nemocnici, ak ide o osobu, ktorá šíri prenosnú chorobu, ktorá závažným spôsobom ohrozuje jej okolie; ak človek s duševnou chorobou hoci i len predpokladanou ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie jeho zdravotného stavu) a
- právo na rozhodnutie o účasti na výučbe alebo biomedicínskom výskume.
Informovaný súhlas, ktorý sa týka rozhodnutia o účasti na výuke alebo biomedicínskom výskume, je jedna veľká samostatná kapitola, preto sa jej budem venovať samostatne v niektorom z ďalších blogov.
Ako to vyzerá?
Na stránke Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou je uvedený vzor. Ten je uvedený aj na stránke ministerstva zdravotníctva. Je to rozsahom na jeden a pol strany a obsahuje hlavne administratívne popisy. Zápis zo samotného poučenia neobsahuje. Teraz platná forma je akoby zlatý klinec informovaného súhlasu a už len bodka za ním.
Aký má informovaný súhlas zmysel?
Nad zmyslom som sa naozaj hlboko zamyslela po tom, čo som v zahraničí musela povinne podstúpiť výter kvôli Covid-19. Vyzeralo to úplne inak ako kedykoľvek a kdekoľvek na Slovensku.
Zavolali ma do vyšetrovne a lekár (celý oblečený v ochrannom obleku, so štítom, rukavicami a špeciálnymi topánkami) sa mi najprv predstavil (meno a aké má vzdelanie a skúsenosti). Potom mi veľmi podrobne začal vysvetľovať čo bude robiť. A myslím tým naozaj podrobne. Zvyknutá zo Slovenska, som mu povedala, že nie som takomto výtere po prvý krát a čakala som, že to teda zjednoduší alebo skráti. Omyl. Poďakoval sa mi za informáciu a pokračoval veľmi detailne aj naďalej a zdôraznil, čo sa môže stať a tiež ako a kedy dostanem výsledky vyšetrenia (ak čakáte, že mi dal číslo, kam mám kvôli výsledkom volať, tak vás sklamem😊). Opýtal sa, aká forma doručenia výsledkov mi vyhovuje najviac, teda či mailom, správou do mobilu, alebo či sa chcem prísť spýtať osobne na recepciu hotela. Po tomto vysvetlení sa ma opýtal, či mám nejaké otázky. Položila som mu jednu otázku. Trpezlivo mi odpovedal a opýtal sa či môže začať. Po mojom súhlase rozbalil novú tyčinku na výter a začal. Pri každom kroku znovu opakoval, čo robí. Keď skončil poďakoval. Rovnako aj ja jemu a opýtala som sa na papier, kde ho mám podpísať. Doktor sa na mňa prekvapene pozrel a ja ešte viac prekvapene na neho.
V duchu som si povedala, že to je naozaj iný kraj, iný mrav. Vysvetlil mi všetko tak podrobne, ako sa mi na Slovensku nestalo ani raz. A nepotreboval ani podpísaný papier. Dostala som veľmi podrobné informácie a lekár si overil, či všetkému rozumiem. To je hlavným zmyslom informovaného súhlasu. Pacient by mal dostať všetky informácie o tom, čo sa bude diať, aké sú riziká, aké má možnosti, aby sa vedel rozhodnúť. A na záver by mal dostať informáciu, že má právo svoj súhlas v primeranom čase odvolať (v primeranom sa myslí pred samotným vyšetrením, zákrokom, alebo začatím liečby).
Ako je to v praxi na Slovensku
Skúsenosti sú rôzne. Napríklad ja už roky chodím k ortopédovi, ktorý mi vždy všetko veľmi podrobne vysvetľuje. Niekedy to vyzerá, ako keby hovoril nahlas každú svoju myšlienku😊. Pri pozeraní snímku z Rtg (röntgenový snímok) presne popisuje, čo tam vidí a čo to znamená. Ak s tým súhlasím, urobí mi aj vyšetrenie na špeciálnom ultrazvuku, ku ktorému má jeden malý a dva veľké monitory. Na všetkých je rovnaký obraz, pričom malý používa pre seba a dva veľké sú pre pacienta, aby pacient v každej polohe videl obraz. A znovu všetko popisuje, čo tam vidí a čo to znamená. Ak je potrebná liečba, vysvetlí mi aká, čo sa očakáva ako výsledok liečby a v akom čase. Ak sa môže objaviť nejaká reakcia alebo nežiaduci účinok, podrobne mi to vysvetlí. A samozrejme opýta sa, či s tým súhlasím. To je moja skúsenosť a skúsenosť všetkých, ktorých on ošetruje. Keby sa to známkovalo, bolo by to zrejme A+++.
Väčšina ľudí však hovorí o úplne iných skúsenostiach u svojich lekárov na Slovensku. Najčastejšie to je tak, že sa dozvedia nejaké informácie, ktorým vôbec nerozumejú. Potom sa boja čokoľvek opýtať, lebo ich už posielajú preč (plná čakáreň alebo čas už vypršal a podobne). Tak podpisujú papier, ktorý vlastne nič neznamená, lebo zrozumiteľné poučenie predtým nedostali.
Je to všade v Európskej únii rovnaké?
Pokiaľ ide o formu a obsah informovaného súhlasu, v celej Európskej únii (a teda aj na Slovensku) sa vyžaduje, aby bol informovaný súhlas získaný v písomnej forme a podpísaný pacientom alebo jeho zákonným zástupcom. Pri niektorých veľmi špeciálnych okolnostiach však môžu existovať výnimky. Napríklad v núdzových situáciách, kedy môže stačiť aj ústny súhlas.
Pozrime sa, ako to je u nášho suseda v Rakúsku. Aj tam je informovaný súhlas základným princípom lekárskej praxe a je regulovaný zákonmi.
V Rakúsku je potrebné získať informovaný súhlas písomne a pacient, alebo jeho zákonný zástupca, musí podpísať formulár súhlasu. Formulár súhlasu by mal odrážať nasledujúce informácie:
- jasné vysvetlenie zdravotného stavu alebo postupu, na ktorý sa získava súhlas,
- popis navrhovanej liečby alebo postupu vrátane očakávaných výsledkov a akýchkoľvek potenciálnych rizík, komplikácií alebo vedľajších účinkov,
- informácie o akýchkoľvek alternatívnych liečebných postupoch alebo postupoch, ktoré môžu byť dostupné, ako aj o ich rizikách a výhodách,
- jasné vysvetlenie práva pacienta odmietnuť liečbu, klásť otázky a žiadať o druhý názor,
- informácie o tom, ako budú osobné a zdravotné informácie pacienta použité a zdieľané v súlade s platnými zákonmi a nariadeniami o ochrane súkromia a
- vysvetlenie kvalifikácie a skúseností poskytovateľa zdravotnej starostlivosti alebo tímu vykonávajúceho liečbu alebo postup.
Okrem toho musí poskytovateľ zdravotnej starostlivosti v Rakúsku zabezpečiť, aby pacient plne porozumel poskytovaným informáciám a bol schopný urobiť informované rozhodnutie o svojej zdravotnej starostlivosti. Ak pacient nie je schopný porozumieť informáciám alebo poskytnúť informovaný súhlas, môže v jeho mene poskytnúť súhlas jeho zákonný zástupca alebo súdom ustanovený opatrovník.
Je tiež dôležité poznamenať, že v určitých prípadoch, napríklad v núdzových situáciách, nemusí byť získanie písomného súhlasu možné alebo praktické. V takýchto prípadoch je možné získať ústny súhlas, ale poskytovateľ zdravotnej starostlivosti musí súhlas a okolnosti, ktoré s ním súvisia, zdokumentovať.
Celkovo sú požiadavky na získanie informovaného súhlasu v Rakúsku navrhnuté tak, aby zabezpečili, že pacienti budú plne informovaní o možnostiach ich liečby a budú tak mať možnosť prijímať informované rozhodnutia o zdravotnej starostlivosti, ktorú podstupujú.
Ortopéd, ku ktorému chodím roky, pracoval aj v Rakúsku. Či je toto dôvodom, že informuje v rakúskom štandarde, alebo mu umožnili pracovať v Rakúsku, lebo to má prirodzene v krvi, to sa ho musím nabudúce opýtať.
Tak čo na záver a čo s tým?
Ako som už písala iný kraj, iný mrav. Avšak musíme mať na zreteli, že podstatou informovaného súhlasu je, že pacient svojim podpisom potvrdzuje, že dostal všetky potrebné informácie a to v jazyku pacienta (nie lekára), a že informáciám porozumel. Iba zrozumiteľné a úplné informácie pacientovi umožnia urobiť informované rozhodnutie. Je to vraj na nás pacientoch, aby sme sa pýtali, ak niečomu nerozumieme. Realitou ale je, že pacienti ťahajú za kratší koniec. Ak si napríklad zistia viac informácií na Googli, pretože tomu čo hovoril lekár nerozumeli, alebo od neho nedostali žiadne informácie, dostane sa im často odporúčanie, aby ich teda liečil napríklad Dr. Google. V tejto informačnej nerovnováhe to nebýva ľahké postavenie. Ak by pacient mal tie informácie, ktoré má lekár, tak by ho predsa nepotreboval. Ak je pacient zo strachu o svoje zdravie nástojčivý a pýta sa, považujú ho niektorí za problémového.
Tento bludný kruh potrebujeme prelomiť. Robme to, čo dokážeme. Dávajme najavo, že nerozumieme a neprestávajme sa pýtať. Charta práv pacienta, ktorá je kľúčová pri informovanom súhlase, je aj u nás základom zdravotnej starostlivosti. A je aj na nás, či sa dodržiava alebo nie. Kto nepozná svoje práva a ani povinnosti, nevie ich uplatniť.
Tak teda verím, že ste sa dočítali až sem a informovaný súhlas budete na budúce podpisovať až potom, čo budete mať naozaj všetky informácie, úplné a pre vás zrozumiteľné.
A my budeme aj naďalej v mene všetkých slovenských pacientov dopĺňať do zákonov také pravidlá, ktoré celý proces informovania a podpisu sprehľadnia a zreálnia, aby sa pacient stal skutočnou súčasťou zdravotnej starostlivosti o seba.
Pre vás sa rozpísala
Elena Marušáková, 1.viceprezidentka Asociácie na ochranu práv pacienta
O AOPP
Asociácia na ochranu práv pacientov bola založená v roku 2001. V súčasnosti združuje už viac ako 50 pacientskych organizácii, ktoré sú zamerané na jednotlivé diagnózy. AOPP poskytuje pacientom zdravotnícke, sociálne a právne poradenstvo, informuje o ich právach a povinnostiach, ako aj o fungovaní systému zdravotnej starostlivosti. AOPP sa tiež podieľa na tvorbe slovenských a európskych zákonov a reprezentuje slovenské pacientske organizácie v zahraničí. Venuje sa tiež edukácii širokej verejnosti, ako aj svojich členov v aktuálnych pacientskych témach. Viac informácií nájdete na stránke www.aopp.sk.