V Uhorsku 17. storočia, v čase opakujúcich sa protihabsburských povstaní, osmanského ohrozenia a s tým spojených pustošení, rabovačiek, epidémií či požiarov, existovala oprávnená obava o život a zdravie vo všetkých vrstvách obyvateľstva, nevynímajúc ani aristokraciu.
Keďže neustále vojnové nebezpečenstvo a vplyvy počasia často sťažovali cestovanie k urodzenému pacientovi, lekári tak neraz naordinovali lieky na diaľku bez toho, aby chorého vyšetrili.
Bohatá korešpondencia medzi šľachtickými rodmi mala medziiným za úlohu aj oboznamovanie sa s momentálnym zdravotným stavom pisateľa či adresáta.
Zachovala sa tak zaujímavá mozaika osobných postrehov, liečebných postupov, rád a rôznorodých informácií, ktoré sú vítaný prameň tohto spektra života šľachty, najmä ak sa iné nezachovali.
Na zdravotnom stave aristokratov sa často odzrkadľovala najmä zlá životospráva, sústavná konzumácia mäsa a pitie vína, ktoré spôsobovali podagru a iné choroby zažívacieho traktu.
U žien bola veľká časť zdravotných ťažkostí spojená s tehotenstvom či popôrodnými komplikáciami, problémami s menštruáciou alebo výtokmi. Tieto choroby liečili rôznymi liečivými prípravkami.
Keď už medicínske znalosti nedokázali účinne pomôcť, poslednou nádejou aspoň na zmiernenie symptómov rôznych ochorení boli kúpele.
Prevencia
Súčasťou prevencie pred ochoreniami bola hygiena, na ktorú kládli viacerí aristokrati veľký dôraz. V prvej polovici 17. storočia bolo používanie mydla zriedkavosťou.
„Keď som zbadal, že máš špinavé ruky, posielam ti mydlo,“ viackrát písal v listoch palatín Mikuláš Esterházy (1583-1645) manželke Kristíne Nyáryovej (1604-1641).
Zostáva vám 77% na dočítanie.