Päť dní do volieb sa čoraz viac ukazuje, kto môže zostavovať vládu. Prieskumy ukazujú, že premiérom môže byť opäť Robert Fico, alebo Michal Šimečka. Otázne je, či by vedeli obaja vytvoriť koalíciu. Politologička Aneta Világi tvrdí, že kampaň je zatiaľ opatrná a žiadna z tém sa nakoniec nestala „témou kampane“.
„Zo strán politických subjektov je to obozretnejšie,“ tvrdí s tým, že opatrnosť je snahou neprísť o voliča. „Politik si musí dobre rozmyslieť, čo povie svojmu voličstvu a zároveň, čím bude konfrontovaný po voľbách.“
Politologička tvrdí, že Robert Fico bol iným opozičným politikom ako premiérom. Premiérske kreslo prvýkrát získal v roku 2006. Upozorňuje, že v opozícii bol väčším kritikom Európskej únie, no ako premiér hovoril pri predsedníctve Rady Európskej únie o jadre, do ktorého malo patriť aj Slovensko.
„To čo mi vidíme pri Robertovi Ficovi, to ako ho poznáme ako opozičného politika a ako premiéra, tak on má možnosť alebo schopnosť meniť svoje postoje bez toho klesla jeho popularita ako politika. Ide najmä o jeho postoje k zahraničnej politike.“
Upozorňuje, že ako premiér bol voči Európskej únie euroskeptický, potom prišli vyjadrenia o jadre. Dnes opäť hovorí inak a ide skôr o štýl „Orbánovského kritizovania únie“. Tvrdí, že šéf Smeru je dosť skúsení politik na to, aby z zahraničí nevolil zmierlivejšiu politiku.
Otázne je, akým premiérom by bol tentoraz a či by sa to líšilo od toho, ako viedol kampaň a prezentoval sa ako opozičný politik. Világi tvrdí, že to, akým bude Fico premiérom bude záležať aj od jeho koaličných partnerov. „Ak by bola koalícia v zložení Smer, Republika, SNS a možno aj Hlas, tak to nebude môcť byť úplne proeurópska vláda.“
Partnerom môže byť aj strana Hlas, ktorá postupom čase zmenila rétoriku a jej líder Peter Pellegrini už nekomunikuje, že si nevie predstaviť byť v jednej vláde s Ficom. Világi tvrdí, že posun vo vyjadrení ide ruka v ruke s posunom preferencii smerom nadol.
Vládu môže skladať aj Michal Šimečka a Progresívne Slovensko. Politologička upozorňuje, že tu vidí ešte menej možných koaličných partnerov, ako v prípade Smeru. Záležať bude od toho, ktoré strany a hnutia sa do parlamentu dostanú a či nakoniec vznikne kompatibilná koalícia, ktorá sa bude dať udržať.
„Keby sme KDH vylúčili, ktorí sa už rázne ohradili voči Progresívnemu Slovensku, tak by im do väčšiny stále niekto chýbal. Tých koaličných partnerov nemajú až tam veľa.“