Cez naše hranice údajne prechádzali rôzne druhy tovarov, ktoré sa dostali do Ruska a až do ruskej armády. Toto je asi veľké zlyhanie.
V prvom rade nevieme, či to tak je, takže musíme prešetriť, čo sa udialo, a na základe toho konať. Požiadal som aj ministra obrany, aj hospodárstva, aby preverili všetky kroky, či teda k takémuto konaniu dochádza. V žiadnom prípade nechceme porušovať sankcie a zatiaľ teda sme v tom, že ich neporušujeme. Potrebujeme preveriť licenčné konania, či sa niečo nepodcenilo, či nezlyhal ľudský faktor. Analýzu robí aj ministerstvo obrany, len čo budeme mať tieto dáta, tak budeme informovať verejnosť, je to veľmi citlivá záležitosť. My sme veľký podporovateľ Ukrajiny a na tom sa nič nemení.
Reakcia Finančnej správy bola takáto: „Nerozhodujeme o tom, či tovar vyvážaný do Ruska bude alebo nebude použitý ruskou armádou.“ Toto by sme si však asi mali postrážiť, alebo nie?
Preto hovorím, že licenčné konanie je dôležité. Sú rôzne tovary, niektoré licencie udeľuje ministerstvo hospodárstva a tam musíme preveriť, či sú udeľované dôkladne, či sa na nič nespoliehame a podobne. A samotný výzor, samozrejme, urobíme kontrolu aj v ňom.
Nemal by sa okamžite zastaviť export?
Nemyslím si, že je to potrebné. Potrebujeme preveriť tie informácie. Na analýze sa začalo pracovať hneď, to je otázka hodín a dní. Verím, že budúci týždeň budeme mať informácie, na základe ktorých sa budeme vedieť rozhodnúť. Ak bude vyššie riziko, samozrejme, budeme konať, ale nemyslím si, že sme v tomto štádiu.
Ak sa zistí konkrétne zlyhanie, budete žiadať o vyvodenie zodpovednosti?
Samozrejme, myslím si, že v tomto naša vláda vždy koná. Ale nepredbiehajme, teraz máme len prvotnú informáciu.
V článku Denníka N citujú zdroj z prostredia českých úradníkov, ktorý tvrdí, že na Slovensku je diera v bezpečnosti a sme v tom slabý článok.
Nepočúva sa to dobre, ale práve preto hovorím, že to nesmieme podceniť, treba preveriť všetky vývozy.
Zároveň, že sa môžu obchádzať pravidlá.
To sa nesmie, keby sa také niečo dialo, tak zlyhal ľudský faktor a treba vedieť, či také niečo robí úmyselne, v takom prípade budú musieť konať orgány činné v trestnom konaní. Ak to bolo neúmyselné, tak to treba rovnako zastaviť.
V Novákoch jeden študent napadol svojich spolužiakov v triede sekerou a niektorých aj zranil. Nie je to prvý takýto prípad, nedávno v okrese Gelnica priniesol žiak do školy sekeru a chcel ňou útočiť. Prečo sa toto deje?
Vidíme, že radikalizácia v radoch študentov sa deje, a vidíme, že aj tento konkrétny človek hovoril, že jeho vzorom boli ľudia na zahraničných sociálnych platformách a tam sa radikalizoval. Videl konanie, ktorým sa inšpiroval, a to je problém. Už sme to začali riešiť a na poslednom rokovaní Európskej rady som jasne hovoril, že sociálne platformy nám spôsobujú komplikácie. Videli sme to počas pandémie, vidíme to aj teraz, sme pod vplyvom silnej ruskej propagandy. My v tomto konáme a aj teraz cez vlády prešiel zákon, ktorým ideme regulovať veľmi škodlivý obsah. Ale toto je globálny problém a pri extrémizme, ktorý je prítomný na zahraničných sociálnych platformách, potrebujeme spoločný postup, pretože sa nám ťažšie rokuje ako jednotlivej krajine. Školy sú miesto, kde musí byť bezpečie. Sám som otec a viem sa vcítiť do každého rodiča, ktorý posiela svoje deti na vzdelávanie, aby sa učili dobré veci.
To, aby sme mali bezpečie na školách, mala byť téma už po udalostiach vo Vrútkach v roku 2020, kde bývalý študent strieľal a usmrtil zástupcu riaditeľa školy. Čo sme urobili preto, aby sa to nezopakovalo, a teda aby sa nestalo to, čo sa teraz stalo v Novákoch?
Na to by vám vedel najlepšie odpovedať minister školstva, ale veľmi intenzívne o tom s ním komunikujem. Dokonca budúci týždeň s ním mám naplánovanú cestu do Fínska, kde sú v edukácii aj z hľadiska bezpečnosti najďalej v rámci Európy. Majú nastavené systémy, a preto so sebou beriem aj policajného prezidenta Štefana Hamrana, aby sme sa mohli inšpirovať ich prácou a prepájaním polície a vzdelávania, ale aj prevenciou.
To, na čo sa pýtam, však je, že tragickú udalosť vo Vrútkach sme tu mali v roku 2020, už vtedy sme videli debaty, že sa niečo musí zmeniť vo výchove aj v bezpečnosti. Takže ešte raz, čo sme urobili pre to, aby sa toto nestávalo, aby sa rodičia nebáli posielať svoje deti do školy?
Úprimne, na toto vám neviem odpovedať, je to parketa ministra školstva. Bývalý minister školstva Branislav Gröhling by najlepšie vedel povedať, ako sa postupovalo. So súčasným ministrom sme komunikovali a požiadal som ho, aby pripravil prehľad toho, čo sa už urobilo. V otázke bezpečnosti musí prísť spolupráca policajného zboru a školstva, to som zadal už minulý týždeň, po incidente so sekerou na východnom Slovensku.
Práve takéto prípady otvárajú aj ďalšiu otázku – psychické zdravie detí. Odborníci už dlhodobo upozorňujú na to, že máme nedostatok detských psychológov, psychiatrov a že lôžok máme tak málo, že sa tam dostávajú už len tie najakútnejšie prípady.
To je skôr podstata špeciálnych pedagógov, pri ktorých sa ráta s financovaním z plánu obnovy. Lebo práve oni sú ľudia, ktorí riešia takéto situácie a ich zárodky a komunikujú so študentmi, s učiteľmi či rodičmi. Do nich naša vláda investuje a zvyšuje ich počet. Ďalšie kroky prinesie spomínaná analýza.
Ďalší prípad radikalizácie je tiež čerstvý, hovorím o prvom dokonanom teroristickom čine na Slovensku, keď páchateľ zastrelil na Zámockej ulici Juraja Vankuliča a Matúša Horvátha. Boli ste na omši v Dóme svätého Martina za obete októbrových tragédií. Nechýbalo vám, že ani raz sa tam nespomenulo, že títo dvaja ľudia boli z LGBTI+ komunity?
Pozrite sa, bola to iniciatíva otca arcibiskupa, nemyslím si, že je správne, aby som to nejako komentoval. Myslím si, že ten krok bol dobrý, že arcibiskup zorganizoval takéto niečo v meste Bratislava. Vyzval veriacich, aby sa modlili. Ako silný odkaz vnímam to, že vyzval k porozumeniu a k pokoju. Vidíme ten hnev a nenávisť v spoločnosti, je toho príliš mnoho a potrebujeme to upokojovať. Hovoríte, že je potrebné porozumenie, ale aby sme niečomu porozumeli, tak to asi musíme pomenovať.
Preto sa pýtam, či vám nechýbalo, že tam nebola spomenutá LGBTI+ komunita.
To je otázka na arcidiecézu.
Vám osobne to nechýbalo?
Nie, mne to v tej svätej omši nechýbalo, lebo som tam prišiel s tým úmyslom. Svätá omša bola za obete na Zámockej, v kázni som potom postrehol, že otec arcibiskup rozprával aj o obetiach na Zochovej ulici. Keďže som vedel, že je to za tieto obete, tak mi to tam nechýbalo. Táto udalosť zarezonovala spoločnosťou tak, že dnes vieme, že ide o vážny problém spoločnosti. Nesmieme ho bagatelizovať a dovoliť, aby to utíchlo. Zasvietilo sa na veľmi vážny problém, máme tu veľa predsudkov, hnevu, nepochopenia.
Iniciatíva Inakosť vás požiadala o stretnutie, stretnete sa s nimi?
Áno.
Poviete aj kedy?
Riešime termín. Stretol som sa s pánom Samotným (majiteľ podniku Tepláreň, pozn. red.) a práve tam sme sa rozprávali a komunikujeme o spoločnom termíne.
Hovoriť s vami chcú o legislatíve, ale aj o bezpečnosti, aby sa LGBTI+ ľudia cítili bezpečne. Čo urobíme pre to, aby sa tak cítili?
Všetko, čo bude treba.
Neviete byť týždne po tragédii konkrétny?
Pozrite sa, poveril som pána ministra spravodlivosti, aby sa práve týmto zaoberal a aby pripravil legislatívu.
Áno, to viem, hovorím o bezpečnosti. To by sme mali rozdeľovať.
Ale tú bezpečnosť potrebujeme zanalyzovať aj v legislatíve. Pán policajný prezident sa toho chopil tiež. Vieme zvýšiť bezpečnosť z hľadiska okamžitej operatívy a potom sú tu systémové kroky. Systémové kroky potrebujú dôkladnú analýzu, všetko, čo tu dnes preberáme, sú čerstvé kroky. Naša vláda to zobrala ako patričnú prioritu, okamžite na tom začali pracovať ministri vo svojich rezortoch vrátane ministra vnútra a policajného prezidenta. Na to, aby bolo riešenie kvalitné, musí byť dobre premyslené.
To nespochybňujem, myslela som si, že už budete mať rámce toho, v čom chcete zvýšiť bezpečnosť. Napríklad sa zrušil odbor extrémizmu na špeciálnej prokuratúre po nástupe generálneho prokurátora, nie je toto jeden z krokov?
Komunikovali sme po bezpečnostnej rade, ktorú som zvolal týždeň po tom incidente. Tam sme jasne povedali, že bezpečnostné zložky prišli s konkrétnymi návrhmi – rýchlymi aj systémovými. Dostali čas do konca novembra, aby vypracovali celú stratégiu bezpečnosti. Z hľadiska okamžitých krokov je to personálne posilnenie, posilnenie IT expertov aj zariadení, aby sme takéto veci vedeli detegovať. Hovoríme o tom, že by sme chceli predložiť návrh, podľa ktorého by sme chceli v diskusiách na sociálnych platformách zrušiť anonymitu. V reálnom svete máte svoju identitu, problém na sociálnych sieťach je, že keď má niekto veľa identít a nemá tam svoje vlastné meno, môže komunikovať omnoho radikálnejšie.
Je toto realita pre Slovensko? Sociálne siete a rôzne platformy spravujú zahraničné firmy. Môže im Slovensko nadiktovať, aby tam bola zverejnená jasná identita?
Určite to realita je a realita to musí byť. Komunikoval som s premiérmi krajín Únie, že ide o globálny problém, ktorý je prítomný aj v iných krajinách. My túto tému teraz prinášame, budeme ju tlačiť, je to pre nás veľká priorita a budeme v nej hľadať spojencov.
A ten zrušený odbor extrémizmu na špeciálnej prokuratúre?
Neviem, či konkrétne on bol v daných návrhoch. Hovorili sme o zvýšení personálnych kapacít, či išlo o konkrétne tento, neviem.
Iniciatíva Inakosť upozorňuje na to, že je potrebné prijať právne uznanie párov rovnakého pohlavia tak, aby to bolo možné uznať aj v ďalších členských krajinách. Čo sa pre LGBTI+ komunitu legislatívne zmení a kedy budeme vidieť prvé výsledky?
V tomto momente je politická dohoda na majetkových pomeroch ľudí žijúcich v jednej domácnosti. Ďalšia diskusia sa bude odvíjať od návrhov ministra spravodlivosti, bude treba diskutovať a hľadať koaličnú dohodu.
Čiže nebude to uznanie párov rovnakého pohlavia?
V tomto momente pôjde o majetkové práva a rozprávame sa aj o zdravotnej dokumentácii.
Nie je to málo?
No je to začiatok.
Lenže o tom začiatku sa tu hovorí už roky a tí ľudia tu reálne žijú a fungujú v partnerstvách.
Rozumiem vám. Tak, ako som povedal, začiatok je začiatok. Áno, hovorilo sa to už roky, my sme tu dva a pol roka, popritom sme mali tri krízy a ešte stále máme.
Môžete dať verejný prísľub, že táto vláda prijme legislatívne zmeny, ktoré pomôžu LGBTI+ ľuďom?
Áno, dnes je politická dohoda na majetkových právach. To je to, čo pripravuje pán minister. Ale ako vidíte, podniká kroky a komunikuje. A práve to je dôležité, viesť verejnú diskusiu.
Majiteľ Teplárne Roman Samotný povedal, že veľká časť LGBTI+ ľudí odchádza zo Slovenska práve preto, že tu musia skrývať sexuálnu orientáciu. Podľa jeho slov z prieskumov vychádza, že mladí ľudia s inou sexuálnou orientáciou chcú odísť zo Slovenska. Vy by ste dnes odporučili LGBTI+ ľudom, aby ostali žiť na Slovensku?
Áno, chápem ich konanie a poukazuje na to situácia, v ktorej sa nachádzame. Jasne som povedal, že je pre mňa dôležité, aby sa každý občan na Slovensku vrátane LGBTI+ komunity cítil bezpečne. To sú tie kroky, ktoré chceme podniknúť, a všetko je predmetom politickej diskusie.
Igor Matovič pred časom na túto tému povedal: „Nechcem, aby sme hetero zatlačili do chlieva, aby sa tam hanbili za to, akí sú.“ Vybrala som tento jeden výrok, pritom ich mal v danej súvislosti viac. Viacerí komentátori hovorili, že minister sa stavia do roly obete. Čo na to hovoríte?
Myslím si, že v tomto čase treba vážiť slová, citlivosť je dôležitá a slová musia byť zvolené správne. Táto citácia sa tomu vymyká, jednoznačne to vidíme. Samozrejme, s Igorom Matovičom som sa o tom rozprával a z toho, čo mi povedal, reagoval na výzvu moderátora z TA3.
On vyzýval ľudí z verejného života z LGBTI+ komunity, aby sa k nej prihlásili. Igor Matovič sa v tom teda našiel a chcel všetkým oznámiť, že je hetero?
To sa musíte opýtať Igora Matoviča.
Bolo to jeho posledné takéto vyjadrenie?
Prečo sa to pýtate mňa? On si u mňa neverifikuje svoje výroky a ani nikto z členov vlády, sme dospelí ľudia a myslím si, že to by ani nebolo správne. Chápem, že ľudia odo mňa chcú nejakú garanciu vyjadrení členov vlády.
Ani nie garanciu, skôr, aby ste to odsúdili.
Myslím si, že som sa k tomu vyjadril.
Vy ste boli tiež na zozname strelca. Ako to vnímate?
Beriem to ako fakt. Mrzí ma, že medzi mladými ľuďmi je takáto radikalizácia, že dokážu mať zoznam ľudí, počnúc politikmi a ďalšími. Musíme konať, aby sme niečo také z našej spoločnosti dostali preč.
Občianske združenie Dúhové rodiny upozorňuje na to, že legislatíva, ktorú pripravujete, nestačí. Už dnes tu máme dúhové rodiny, sú to ľudia, ktorí vychovávajú svoje deti a riešia, že jeden zo zväzku nemá žiadne práva voči svojim deťom. Ako to ideme ako krajina riešiť?
Ten zoznam, ktorý som videl, je 36 životných situácií. Toto je diskusia, ktorú si musíme ako spoločnosť dopriať, a musíme o tom hovoriť. Tej diskusie sa nebojím a myslím si, že je dôležité, aby sme prelomili tabu a začali sa zaujímať o to, ako títo ľudia žijú, lebo dlhé roky to tu bolo potláčané.
Jedno je záujem a druhé legislatívne zmeny. Máme tu rodiny, ktoré sa obávajú toho, že ak jeden z partnerov zomrie, ten druhý nebude mať nárok na svoje deti. Čo odkazujete takýmto rodinám?
Veď to, čo hovorím, bez záujmu tie legislatívne kroky neprídu, lebo musia byť schválené v parlamente. Vidíte, čo sa stalo v parlamente, legislatívu, ktorá k tomu už bola pripravená, neschválil.
Aj poslanci OĽaNO hlasovali proti.
Veď áno, aj mnohí iní. Môžete to teraz smerovať proti mne.
Nie je to proti vám, ste zo strany OĽaNO, tak hovorím, ako sa zachovali poslanci z OĽaNO.
Tej diskusie sa nesmieme báť, musíme sa o ňu zaujímať, musíme ju pochopiť a diskutovať. Lebo to sa tu nedialo, je to roky zanedbané. My sme tu dva a pol roka. Môžem sa opýtať, čo tu robili ostatné vlády.
Takže váš odkaz pre rodiny, ktoré riešia napríklad aj to, že jeden z rodičov nemôže s chorým dieťaťom ostať doma, lebo tu na to nemáme legislatívu, je, že začíname diskusiu?
Odkaz je, že po 30 rokoch je na Slovensku vláda, ktorá je ochotná o tom viesť diskusiu.
Bude rozpočet na budúci rok?
Rozpočet je.
Pýtam sa na to, či prejde parlamentom.
Tak to uvidíme, o tom rozhodnú poslanci. Viete, skladali sme ho s tým, že si uvedomujeme, že sme v kríze a politické priority teraz idú bokom. Toto je unikátna situácia, ktorá na Slovensku nebola. Je to prvý raz za 30 rokov, keď je rozpočet apolitický a je o pomoci ľudom a záchrane zamestnávateľov, teda aj zamestnancov. Je v ňom silná pomoc firmám, rodinám a ľudom, aby sme túto energetickú krízu zvládli. Rok 2023 bude o tom, aby sme previedli občanov cez energetickú krízu. Takúto situáciu, v ktorej sa nachádzame, sme na Slovensku ešte nemali. Preto treba zobrať rozpočet, ako to vidíme aj v zahraničí, a musíme sa všetci spojiť. Mali sme tu hlasovania, keď hlasoval celý parlament. Toto je tiež ten prípad.
Nevyzerá to na hlasovanie celého parlamentu, skôr je to o tom, že musíte rátať hlasy, preto sa pýtam, či prejde.
Uvidíme, urobíme všetko pre to, aby to tak bolo.
Čo to znamená? SaS tvrdí, že nedostali pozvanie na rokovanie.
To nie je pravda. Komunikoval som s Richardom Sulíkom a pozýval som ho na rokovania k rozpočtu. Odkázal ma na Mariána Viskupiča, kontaktovali sme ho. Pán štátny tajomník ho pozýval a pán Viskupič povedal, že nemá mandát rokovať za stranu SaS. Sám sa nevyznám v týchto vyjadreniach.
Kedy prebehla táto komunikácia?
Ešte minulý týždeň. Zatiaľ sa žiadne rokovania neuskutočnili, no nevzdávame sa. Budeme pozývať aj Tomáša Valáška, aj Miroslava Kollára. Chceme sa s nimi stretnúť. Verím tomu, že aj s SaS budeme na túto tému komunikovať. Trošku ma mrzia ich trochu radikálne vyjadrenia a to, že posielajú odkazy cez médiá. Myslím si, že konštruktívna a odborná opozícia sa správa inak, ale to si necháme na osobné rozhovory.
Akými krokmi chcete zabezpečiť, aby rozpočet nakoniec prešiel?
Pozvali sme ich (SaS, pozn. red.), odmietli. Tak ich pozveme znovu a budeme sa snažiť o tom s nimi diskutovať, či už to bude na finančnom výbore, alebo na individuálnom rokovaní.
SaS hovorí, že deficit je príliš vysoký a v takomto stave ho nemôže podporiť. Kde je priestor na rokovanie?
Mrzí ma, že tu nastáva manipulácia dátami. Štátny tajomník Marcel Klimek k tomu vydal komuniké, kde vysvetľuje, že to nie je žiadna grécka cesta. Je úplne prirodzené, že v takejto kríze je deficit vyšší, lebo ideme pomôcť ľuďom a zamestnávateľom. Slovensko je krajina, kde je podiel účtov za elektrickú energiu a plyn na celkových výdavkoch domácnosti najvyšší z celej Európskej únie. Môžeme si hovoriť, čo tu robili vlády pred nami, keď sme v takejto situácii. Na druhej strane sme silne industriálna krajina a spotrebujeme viac elektrickej energie. Potrebujeme pomôcť domácnostiam viac ako v iných krajinách a to aj robíme. Podarilo sa nám dohodnúť silovú zložku energie za 61,21 eura. V Českej republike je tri- alebo štyrikrát vyššia.
To, čo hovorí viceguvernér Národnej banky Slovenska Peter Kažimír, je, že takýto rozpočet má ísť ruka v ruke s konsolidačnými opatreniami.
Ak vidíte, že je krízový rok, potrebujete pomáhať. V roku, keď idete pomáhať, nemôžete konsolidovať. To príde až potom, čo vám povie každý ekonóm. My do tej krízy vchádzame a napriek tomu deficit držíme vo veľmi dobrej podobe. Uvidíme, či bude krízový aj rok 2024.
SaS hovorí, že lepší nápad je rozpočtové provizórium. Keď oni nebudú chcieť, s kým budete rokovať ďalej?
Ako som hovoril, s poslancami Valáškom, Kollárom, ešte Martin Klus – z toho, čo hovorí, to zatiaľ vyzerá tak, že to podporí, a to by nám malo stačiť.