Banky na Slovensku vykázali za tri štvrťroky najvyšší zisk od roku 2011. Medziročne však svoj čistý zisk zvýšili len nepatrne, o pol percenta na 572 miliónov eur, keď viac zarobili na úrokoch a poplatkoch. Ako to bolo v ČSOB?
Ak sa pýtate na pomer zisku plynúci z úrokových výnosov a z poplatkov, tak ten je dlhodobý a tak skoro sa nezmení. Aj naďalej budú úrokové výnosy prevládať. Ak sa pýtame na vývoj ziskovosti sektora, tak to porovnanie s rokom 2011 je irelevantné, lebo za tých 11 rokov je sektor už niekde inde. V posledných piatich rokoch ziskovosť bánk stagnuje.
Ziskovosť ovplyvnila tvorba opravných položiek, ktoré slúžia na ochranu pred rizikom nesplácania úverov. Čo sa zmenilo, že ich je v tomto roku až o 125 miliónov eur viac?
V tvorbe opravných položiek ide o niečo mimoriadne. Sektor si vytváral opravné položky v čase pandemickej krízy ako rezervy na dôsledky covidu. Vďaka všetkým možným podporným opatreniam vlády a bánk, ako odklady splátok, mimoriadne pôžičky, využívanie eurofondov a všetky formy štátnej podpory, ktoré tiekli cez bankový sektor, dnes môžem povedať, že sme covidovú krízu prekonali veľmi dobre. Jednoducho dosahy covidu na ekonomiku neboli také negatívne, ako sme si pôvodne mysleli. Vzápätí však prišla na jar vojna a bankový sektor musel z titulu opatrnosti znovu vytvárať opravné položky. Takže nejaké opravné položky sme rozpustili, ale tvoríme a budeme musieť vytvoriť nové na krytie rizík vyplývajúcich z vojny.
Jedna vec je vojna, no druhou je zmena štruktúry celého balíka úverov. Vieme, že na jar nastal boom hypotekárnych úverov v súvislosti s ich očakávaným zvyšovaním. Nakoľko môže tvorba a rozpúšťanie opravných položiek súvisieť so zmenou štruktúry úverov?
Myslím si, že to s boomom v hypotekárnom biznise nesúvisí. Keď si pozrieme na vývoj historicky, tak naposledy sme reálne riziko v hypotekárnom biznise zaznamenali v roku 2012, keď doznievali dôsledky veľkej hospodárskej krízy. Od roku 2013 vš...
Zostáva vám 85% na dočítanie.