Človek má vraj založených viacero radov zubov a takýchto zubných líšt môže byť až päť, len ich nedokážeme aktivovať...
Je jasné, že evolúcia prebieha stále. Vidieť to aj u človeka, napríklad na tom, že postupne strácame zuby múdrosti. O pár ďalších generácií ich už ľudia ako druh nebudú mať. Jednoducho to je tak preto, že tieto zuby už nepotrebujeme v takej miere, ako ich potrebovali naši predkovia. Nemáme už také stravovacie návyky, aby sme zuby múdrosti plne využili. Naopak, napríklad myš potrebuje stále hlodať, a preto sa u nej vyvinuli dorastajúce zuby. Keby to bolo potrebné aj u človeka, potom sa tiež vyvinie viac generácií zubov... Existujú genetické ochorenia, keď sa aj u človeka môže vyvinúť viac generácií zubov. Tá informácia tam stále niekde je, ale ako hovorím, v tomto prípade ide o ochorenie, ktoré so sebou nesie aj veľa iných vývojových chýb, takže nejde o niečo, čo by ste chceli mať.
Čiže keby sme viac hlodali, potom sa nám evolučne zlepšia zuby?
Neviem, či zlepšia, ale určite sa zuby časom zmenia. Nemusí ísť ani o rozsiahle genetické zmeny. Často ide len o drobné zmeny na úrovni signalizačných dráh. Predstavte si napríklad takého slona, ktorý má dva typy diametrálne odlišných zubov – kly a zároveň aj stoličky. Aj tak nosí rovnakú genetickú informáciu vo všetkých bunkách svojho tela, a to vrátane tých, ktoré tvoria kly, alebo tých, ktoré utvárajú stoličky. Takže rozdiel, či sa vyvinie stolička alebo kel, je len v rámci ľahko pozmenenej signalizácie počas vývoja. To je zaujímavé.
Čo vás osobne na zuboch fascinovalo, že ste sa začali venovať výskumu ich vývoja?
Asi súhra náhod a osud. Keď som končil magisterské štúdium, vybral som si ďalšiu tému svojej práce zameranú na ľudské embryonálne kmeňové bunky a ich nasmerovanie do vývoja zubov. Začal som na túto tému robiť doktorát a niekedy v treťom ročníku som sa chopil príležitosti ísť na stáž do Švédska. Dostal som sa tak do laboratória Igora Adameyka v štokholmskom Karolinska Institutet, kde sa venovali vývoju zubov v in vivo podmienkach, teda využívali na štúdium živé organizmy. S tým, že sa zameriavali hlavne na myši. Tam som tomu prepadol, pretože som zistil, že to má obrovský potenciál a v tomto odbore existuje množstvo neznámeho.
Zostáva vám 88% na dočítanie.