Zaoberáte sa behaviorálnou ekonomikou. Môžete vysvetliť, čím sa to vlastne živíte?
Je to v podstate taká opravná veda. Pôvodne ekonómovia počítali s tým, že ľudia sú racionálni, a aj keby niektorí jednotlivci neboli, tak že je to v podstate jedno. Niekto si napríklad niečoho kúpi menej, druhý, naopak, viac... Stále sa teda kalkulovalo s akýmsi „priemerným racionálnym človekom“. Postupne sa však ukazovalo, že to tak úplne nefunguje. Že si to naši starší kolegovia až príliš zjednodušili. V ekonómii je nutné počítať s ľudskou hlúposťou, so sebectvom, ale napríklad aj s altruizmom – vľúdnosťou a konaním v prospech druhých (behaviorálna ekonómia teda skúma ľudské konanie, nech už je akékoľvek; slovo behaviorálna je odvodené z anglického behavior – správanie, pozn. red.). Všetko toto má obrovský význam v ekonomických interakciách. Emócie a ľudské vlastnosti majú vplyv na samotné trhy a ekonomiku.
Holandský filozof a politický ekonóm Bernard Mandeville spísal na prelome 17. a 18. storočia Bájku o včelách. Ukázal, že aj včely sa dokážu flákať alebo správať sebecky, ale že aj to má nakoniec svoj ekonomický zmysel a že hnacím motorom pokroku bývajú aj osobný prospech a neresti. Jednoducho, keď niekto pohodí odpadky na zem, vytvára tým zároveň prácu pre upratovačov a čističov ulíc...
Nemyslím si, že keď niekto pohodí papier na zem, je to kvôli vytváraniu práce pre niekoho iného z ekonomického hľadiska dobre. Jednoducho ničíte prostredie nielen sebe, ale aj iným. Ale keď hovoríte o včelách, potom tam vnímam inú ekonomickú podstatu, ktorou sa zaoberajú kolegovia biológovia. Včelie kúzlo kooperácie je dané tým, že včelie robotnice z jedného úľa sú si viac geneticky príbuzné ako ľudskí súrodenci. Zrejme aj vďaka tomu genetickému prieniku sa im lepšie spolupracuje. Aj ľudia v rámci svojich biologických rodín obvykle spolupracujú lepšie a vychádzajú si v ústrety viac ako mimo rodiny.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 88% na dočítanie.
Zostáva vám 88% na dočítanie.