Keď ste pred pár mesiacmi so skupinou Inekafe vydali nový album Made in Czechoslovakia, na ktorom sú známe česko-slovenské pesničky z osemdesiatych rokov, vysvetľovali ste, že veľa skupín začína tak, že hrajú pesničky známych skupín, ale vy ste, naopak, začínali s vlastnými. Teraz po rokoch ste si chceli zahrať aj iné?

Áno, malé nové kapely často začínajú cover verziami známych pesničiek, na Slovensku gro kapiel, ktoré sú dnes áčkové, začínalo práve ako zábavové kapely alebo hrali prevzaté pesničky. U nás to bolo inak, narátali by sme na prstoch jednej ruky pesničky iných skupín, ktoré sme si v skúšobni len tak zahrali, inak sme išli od začiatku svoje skladby.

Juraj Rizman: ​Ani mne prezidentka nehovorí všetko

Pesničky ste písali hlavne vy?

Naše pesničky väčšinou ja. Ale nový album Made in Czechoslovakia nebol o tom, že sa musíme stretnúť s covermi, to vôbec. Bez coverov sme mohli pokračovať ďalej, no mali sme muzikantské nutkanie prerobiť veci, na ktorých sme vyrastali alebo ktoré nám utkveli v pamäti. Teraz je 28 rokov existencie kapely Inekafe a už asi desať rokov sme nosili v hlavách myšlienku urobiť punkovo pesničky z minulosti, ktoré máme radi. Vzali sme desať pesničiek, bola korona, nedalo sa vystupovať, tak sme si sadli do štúdia a album, ktorý sme roky odkladali, sme urobili. Čiastočne ako úlet a čiastočne ako niečo, po čom sme túžili dávnejšie. Punkové kapely na Západe bežne prerábajú nové alebo staré hity a je to vďačné, punkrock je spevavý. Keď sa vyberie dobrá pesnička, cover má zmysel.

Made in Czechoslovakia vyšlo v novembri ako cédečko a vo februári ako vinylová platňa. Zažíva hudba návrat vinylu? Pred časom boli platne skôr zberateľská vec, teraz sa k vinylu vracia čoraz viac skupín.

Cítiť boom vinylov, dokonca americká skupina Metallica vyhodnotila, že za rok 2022 predali viac vinylov ako cédečiek, čo hovorí o tom, že cédečká sú na ústupe a vinyl na vzostupe. Keď zoberieme ešte aj digitálnu distribúciu, tak pre nás sú všetky tri nosiče zaujímavé. Digitálnou distribúciou sa pesničky dostanú okamžite všade, a keď máte zaplatenú nejakú streamovaciu službu typu Spotify, máte prístup prakticky ku všetkým albumom sveta, čo je fantastické. Digitálna distribúcia je z hľadiska dostupnosti hudby alfa a omega. Cédečko zasa môže byť na ústupe, ale stále má najkvalitnejší zvuk. Ja som vyrastal v časoch, keď cédečká nahradzovali vinylové LP platne a ich výhoda bola, že boli menšie a mali kvalitnejší výstup. Vinylové LP sú nostalgická záležitosť, prípadne pre fajnšmekrov. Sú síce nepraktické, lebo ich po pár pesničkách treba otáčať, ale zasa majú veľký obal, na ktorý sa dá krásne rozkresliť grafika, čo je jedným z dôvodov, prečo si ich ľudia kupujú.

Hneď prvá pesnička vo vašom Made in Czechoslovakia je Chráň svoje bláznovstvá od Petra Nagya, ďalšia pesnička je nádherne prerobená Paráda od Karla Zicha, sú tam Holky z naší školky od Hložka a Kotvalda alebo ZRPŠ od Prúdov a ďalšie. Ako ste vyberali pesničky?

Ja som sa síce narodil ešte za prezidenta Ludvíka Svobodu, ale moja generácia vyrastala za Husáka a hovorí sa nám Husákove deti, takže výber súvisel s tým, v akom období sme prežívali pubertu.