Leto je pre našu kožu pomerne zaťažkávacie ročné obdobie. Prečo?
Je to logické, pretože väčšina kožných nádorov vzniká následkom vysokej expozície UV žiarenia na kožu. Pre nás Európanov a bielokožcov je však zaťažkávacia aj zima v prípade, že niekto ide na exotickú dovolenku a spáli sa tam. To je niekedy pre kožu ešte väčšie riziko než samotné leto. Na leto sa totiž neraz pripravíme skôr a postupne sa opálime.

Téma

​Takže koža má v zime akúsi oddychovú fázu?
Sme zvyknutí na striedanie letných a zimných období a podobne, ako majú rastliny spiacu fázu, aj koža je pripravená na to, že v zime môže oddychovať. No ak sa to nerešpektuje, je problém, preto je veľký výskyt melanómov vo vyspelých krajinách západnej Európy, ktorých obyvatelia chodia na opakované dovolenky do exotiky. Mnoho ľudí si myslí, že sa natrie krémom a nespáli sa. Je to však obrovský šok pre kožu. Akékoľvek nadmerné vystavenie kože UV žiareniu v ktoromkoľvek období, či už je to jar, leto, jeseň alebo zima, je rizikové. Samozrejme, sú rôzne typy kože, niekto na začiatku leta ľahko zhnedne a už má ochranu a vytvorený pigment.

A z opakovaného opaľovania vznikajú vrásky...
(Smiech) Ak chceme vyplašiť mladé ženy a odradiť ich od nadmerného opaľovania, vravíme im, že slnko spôsobuje vrásky. Bolo to najmä v časoch, keď bola veľká móda chodiť do solárií, čo našťastie teraz ustalo. Plašenie totiž zabralo skôr než varovanie, že o desať-dvadsať rokov môžu mať kožný nádor. Po častej nadmernej expozícii UV žiarenia totiž koža starne, objavuje sa nepríjemné „fotostarnutie“. Mení sa jej povrch a štruktúra, objavia sa vo zvýšenej miere vrásky, rôzne neželané pigmentové fľaky, koža sa stáva nerovnomerne hrubá – miestami je pokožka stenčená s presvitajúcimi cievkami, niekde, naopak, zhrubnutá.

Kedysi bola veľmi obľúbeným opaľovacím krémom indulona. Má nejaký ochranný účinok?
Indulona veľmi dobre premasťuje, takže koža potom nebola suchá. Ale proti UV žiareniu nechráni.

Bolo aj v minulosti tak veľa kožných nádorov?
Tieto nádory sú staré ako samo ľudstvo. Termín „čierna rakovina“ opísal prvýkrát už Hippokrates v 5. storočí pred naším letopočtom v starom Grécku, ale percentuálne ich nebolo až tak veľa ako dnes. Vtedy však pacient zomrel, pretože neexistovala nijaká účinná liečba.

Ako je na tom Slovensko v tomto smere?
Za tie roky, čo sa tejto problematike venujem, vnímam pozitívny posun – je síce vyšší výskyt melanómov, ale na Slovensku sa výrazne zlepšila diagnostika, povedomie ľudí, osveta. Naši pacienti majú lepšiu prognózu, žijú oveľa dlhšie. Kedysi chodili na vyšetrenie k lekárovi neskoro, a tak mali menšiu šancu. Preto si myslím, že je veľmi zmysluplné o tejto problematike hovoriť, a je to aj jedna z ciest, aby ľudia boli správne informovaní. Všetky kožné nádory sú totiž pomerne ľahko diagnostikovateľné a je veľká šanca ich zachytiť včas. No napriek tomu ma neraz prekvapia pacienti, ktorí prídu na prvé vyšetrenie a majú vlastnou ľahostajnosťou veľmi zanedbaný nádor.

Vraví sa, že koža má pamäť. Ak sa človek kedysi veľakrát spálil, no časom sa prestal opaľovať, má už riziko vzniku kožného nádoru?
Áno, koža má veľmi dobrú pamäť. Zmeny na nej vznikajú po desiatich i dvadsiatich rokoch. Hovorí sa, že toľkokrát sa ide so džbánom po vodu, až kým sa nerozbije. S kožou je to rovnaké, unaví sa. Každá koža má vlastnosť „opravovať“ poškodenia, ktoré v nej napríklad po nadmernom UV žiarení vznikli, ale ak sú tieto negatívne vplyvy opakované, v určitej fáze sú už poškodenia také, že to jednoducho nedokáže. Mladí ľudia, čo majú melanóm, sú neraz tí, ktorí boli v detstve opakovane spálení, a najmä tí, ktorí majú geneticky daný rizikový typ kože. V kampaniach sa preto zameriavame najmä na to, aby ľudia, čo majú svetlý typ kože, ktorí majú veľa znamienok, boli veľmi obozretní. Sú totiž z hľadiska kožných nádorov najzraniteľnejší. Niekoľkonásobné spálenie ich kože je veľkým rizikom, že sa u nich môže vyvinúť melanóm alebo iná f...