Kedy vznikla úplne prvá známka na svete?
V roku 1840 vo Veľkej Británii, je na nej kráľovná Viktória, má čiernu farbu a hodnotu jednu penny.
Hneď prvá známka teda bola pokreslená, bol na nej portrét?
Áno, obdobne, ako to bolo na minciach, na ktorých zobrazovali panovníkov. Aj známky sa začali obrazom panovníka.
Na známkach teoreticky nemuselo byť vôbec nič, mohla tam byť napríklad iba cenovka. Ale tým, že hneď na prvú dali panovníčku, tak slúžili od začiatku vydávania aj na propagáciu panovníka?
Určite aj na propagáciu panovníkov, potom sa vydávali známky so štátnymi znakmi, ale neskôr pristúpila umelecko-propagačná hodnota a začali sa vydávať známky s motívom krajiny, významnými stavbami, udalosťami, osobnosťami, ale boli, samozrejme, aj abstraktné známky. Postupne sa známky začali používať na zobrazovanie rôznych tematických pohľadov, takže zobrazovali všetko, od motýľov cez bicykle, športovcov, skautské hnutie, kozmos a tak by sa dalo pokračovať takmer do každej oblasti ľudskej aktivity či prírodných krás. V súčasnosti sú známky niečo ako malé umelecké diela od renomovaných autorov. Aj u nás známky v minulosti navrhovali umelci ako Martin Benka, Ľudovít Fulla a aj medzi dnešnými slovenskými výtvarníkmi je množstvo takých, ktorí navrhujú známky. Existuje tiež celosvetová súťaž o najkrajšiu známku, ktorú Slovensko niekoľkokrát vyhralo. Takže aj naša známková tvorba je na veľmi vysokej, svetovej úrovni.
Keby na známkach bola od začiatku iba cena, tak by sa vlastne ani nikdy nerozvinula umelecká časť, ani zberateľstvo, ani investičné príležitosti? Tým, že sa začalo kresliť, dalo to známkam väčšiu hodnotu?
Určite to známky zatraktívnilo, ale treba vnímať, že známka je cenina – podobne ako kolok – a má svoju nominálnu hodnotu, ale aj trhovú cenu. Sú zberatelia, čo zbierajú akcie spoločností, mince či bankovky, ktoré sú dnes už neplatné, ale majú zberateľskú hodnotu. Podobné je to so známkami. Ak je známka navyše
aj pekná, tak sa okruh zberateľov rozšíri. V súčasnosti existuje napríklad tzv. tematická filatelia, čiže ľudia sa zameriavajú na určitú tému na známkach v rámci celosvetového prierezu. Niekto sa zaujíma napríklad o veľryby, tak zbiera známky s veľrybami z celého sveta a vytvorí si z toho zbierku.
Z prvej známky, na ktorej je kráľovná Viktória, sa zachovali nejaké?
Samozrejme, majú ju aj zberatelia na Slovensku a v zásade nie je problém ju získať na akejkoľvek aukcii. Tá známka je dostupná, určite vám na ňu stačí pár sto eur.
Takže to ani nie je nejako špeciálne vzácna známka napriek tomu, že bola prvá na svete?
Vzácnosť známok nie je len o veku. Ak bolo prvej známky vytlačených povedzme 10 miliónov kusov, tak keby sa dodnes zachovalo len desať percent z nich, nikdy nebude nejako mimoriadne vzácna a drahá, bude mať len status prvej známky. Ale to nedáva atribút vzácnosti, ako pri omnoho drahších, ktoré boli vytlačené v menších počtoch.
Najdrahšia známka na svete stojí koľko?
Najdrahšia známka, respektíve celistvosť, čiže list, bol predaný vlani cez jednu nemeckú aukčnú spoločnosť za 12 miliónov eur. Je to na liste nalepená opečiatkovaná známka Mauricius, ale v tomto prípade nejde o ten často spomínaný modrý, ale oranžový.
O Modrom Mauriciovi vedia aj laici, že je to najvzácnejšia známka sveta. A teraz je ešte vzácnejší Oranžový? Prečo je práve Mauricius taký vzácny?
Je to chybotlač, známka bola vydaná omylom. Namiesto Post paid, čiže poštov...
Zostáva vám 85% na dočítanie.