V Česku sa ženy dožívajú priemerného veku 81,1 roka, muži 75,1 roka, na Slovensku o niečo menej, muži priemerne 73,8 a ženy o sedem rokov viac. Ženy teda žijú dlhšie. Platia takéto údaje všade vo svete?
Všeobecne sa hovorí, že rozdiel vo veku mužov a žien je osem percent, keď sa však pozrieme na jednotlivé štáty alebo etniká sveta, nájdeme markantné rozdiely. Napríklad vo Švédsku je tento rozdiel dve percentá, ale napríklad u amazonských Indiánov, ktorí ešte dnes žijú životom pravekých ľudí a sú to v podstate lovci a zberači, je rozdiel medzi dožitím mužov a žien dokonca 18 percent.

​To nás prekvapilo, pretože sme u nich kvôli detskej úmrtnosti a problémom pri pôrodoch očakávali, že na tom budú horšie skôr ženy. Pravdepodobne to však súvisí aj s tým, že tamojší muži žijú riskantnejším životom – pri love môžu naraziť na jaguára alebo na nepriateľský kmeň. Svoje však iste robí aj biológia. Keď sa pozrieme na ľudí, ktorí sa dožili veku nad 110 rokov, deväť z desiatich sú ženy. Jeanne Louise Calmentová z Francúzska sa údajne dožila 122 rokov, 5 mesiacov a 14 dní (je považovaná za najdlhšie žijúceho človeka, ktorého vek bol spoľahlivo overený a ktorý sa ako jediný dožil viac ako 120 rokov, pozn. red.). Existuje síce teória, že to bol švindeľ, že sa s ňou vymenila jej dcéra, aby mohla poberať jej starobný dôchodok, faktom však je, že ženy naozaj žijú dlhšie ako muži. Na druhej strane sa však vyššieho veku dožívajú viac choré.

Čím to teda je?
Teórií existuje celý rad. Jedna z nich hovorí, že je to dané našou dedičnou informáciou. My ľudia máme 46 porcií dedičnej informácie, 23 dostávame od matky a 23 od otca. V 22 chromozómoch máme uloženú väčšinu našej dedičnej informácie. Tieto chromozómy nám určujú to, že máme mozog alebo ako nám funguje pečeň. Ten dvadsiaty tretí je pohlavný chromozóm. Kým prvých dvadsaťdva číslujeme od 1 do 22, pohlavné chromozómy označujeme ako X a Y.

Keď sa na chromozómy 1 až 22 pozrieme pod mikroskopom, nespoznáme na nich, ktoré sme dostali od otca a ktoré od matky, vyzerajú rovnako. Chromozómy X a Y od seba však rozlíšime bezpečne. Chromozóm X je štandardne veľký chromozóm, na ktorom je nejakých tisícsto až tisícdvesto génov, teda bežná porcia génov, ktoré sa na chromozómoch vyskytuje, ale chromozóm Y je drobec, ktorý má tých génov len asi sedemdesiatjeden. Pôvodne bol pritom rovnako veľký ako X, časom však zdegradoval a dokonca sa objavili úvahy, že raz vymizne úplne, muži vymrú a my tu budeme žiť v podobnom svete ako v tom filme Sexmisia (poľská sci-fi komédia z roku 1984 o totalitnej spoločnosti v roku 2042, v ktorej už žijú len ženy, pozn. red.).

Naozaj by sa to mohlo stať?
Zrejme nie. Hoci je chromozóm Y drobný, je vymyslený veľmi šikovne a má v sebe poistky proti rozpadu. Ak sa na ňom objaví chyba, vie ju zvláštnym mechanizmom opraviť.

Ako teda pohlavné chromozómy ovplyvňujú dĺžku života mužov a žien? Je to tým, že muži majú chromozómy X a Y, zatiaľ čo ženy len chromozómy X?
Pozrime sa na to od začiatku. Otec odovzdáva dcéram chromozóm X, synom chromozóm Y a obom tých 22 chromozómov s dedičnou informáciou. Matka odovzdáva tak synom, ako aj dcéram 22 chromozómov a pohlavný chromozóm X. Keď sa pozrieme na páry chromozómov, ktoré deti dostávajú od svojich rodičov, sú vždy veľmi podobné. Keď ...