Čím sa líši historická antropológia od kriminalistickej, teda forenznej?
Forenzná antropológia sa zaoberá súčasnými nálezmi a jej úlohou je identifikácia jedincov. Čiže ak sa nájdu kostrové pozostatky nejakého človeka, ktorý zmizol dajme tomu pred piatimi rokmi, tak to patrí do kompetencie súdnych lekárov a forenzných antropológov. Historická antropológia sa zaoberá kostrovými pozostatkami z dávnejšej minulosti.

​Kedy sa začína dávna minulosť, resp. história?
Hranica nie je presne stanovená. Napríklad najmladšie nálezy, ktoré som analyzovala, boli kosti vojakov z druhej svetovej vojny. To už je v podstate historická antropológia, takéto pozostatky už pre forenzných, teda súdnych, antropológov nie je sú zaujímavé.

A čo ak sa nájde kostra človeka, ktorého podrezal sused v 40. rokoch minulého storočia a zakopal na záhrade?
To je špecifický prípad, ktorým by sa mal zaoberať forenzný antropológ, ale z trestnoprávneho hľadiska by už bol premlčaný. Ja sa špecializujem na analýzy kostrových pozostatkov, zaoberám sa historickými populáciami. Robím všetko od druhej svetovej vojny ďalej do histórie. Skúmali sme kostrové pozostatky z 19. storočia, veľa kostier zo stredoveku, početné nálezy máme z doby bronzovej, no menej ich je z neolitu – kamennej doby. Vtedy totiž ešte neexistovali veľké pohrebiská, boli to buď skupiny hrobov, alebo ojedinelé nálezy kostier. V neolite neboli pohrebiská v takej podobe, ako boli stredoveké cintoríny, na ktorých mohlo byť pochovaných aj štyristo jedincov.

Čo sa dokáže zachovať z kostry človeka, ktorý žil v neolite?
V podstate to isté, čo zo stredoveku, veľmi to však závisí od podmienok, kde je telo uložené, pretože posmrtné zmeny, ktoré nastávajú, závisia od podmienok prostredia. Kostra z neolitu sa preto môže zachovať takisto veľmi dobre ako kostra z 19. storočia. A rovnako sa môže kostra z 19. storočia rozpadnúť, ak je uložená v nevhodných podmienkach, hoci je oproti neolitu relatívne mladá.

Čo všetko na ňu negatívne vplýva?
Určite vysoká vlhkosť, teplota, typ pôdy a veľa iných faktorov.

Prečo potom rašelina konzervuje?
Pretože je v nej obmedzený prístup kyslíka. Ak by ste však išli do nejakej krypty pod kostol, tam vplyvom vysokej vlhkosti môže dôjsť k rozpusteniu hydroxyapatitu (hlavná neorganická zložka kostí a zubov – pozn. red.) a jeho kryštalizácii na brušit, ktorý kosti doslova roztrhá. Tu naozaj platí tvrdenie – obrátiť sa na prach. Kosti sa totiž rozsypú na prach a ten sa už vôbec nedá analyzovať.

Mohla by vás výborne zachovaná kosť z neolitu na pohľad pomýliť, že je z neskoršieho obdobia?
Laika možno, ale nás nie. Rozdiel medzi „čerstvými“ kosťami a tými z kamennej doby je viditeľný na prvý pohľad. Kosti z historického obdobia sú suchšie, krehkejšie a ľahšie. Ale odlíšiť kosti z neolitu a napríklad zo stredoveku už môže byť problém. Treba si u...