Ako by ste vysvetlili laikovi výnimočnosť zákrokov svojho tímu?
Robíme unikátnu operáciu pre tromboembolickú pľúcnu hypertenziu (vážne ťažkosti spôsobené vysokým krvným tlakom v pľúcnych cievach, čo neúmerne zaťažuje srdce, pozn. red.), ktoré žiadne iné stredisko v ČR nevykonáva. Je to vlastne spriechodňovanie pľúcnych tepien a robíme ju aj pre pacientov z krajín ako Slovensko a v rámci Európskej únie aj pre Rumunov.

​Táto operácia sa volá endarterektomia pľúcnych tepien a výkon je zvláštny v tom, že na to, aby sa operácia mohla urobiť, pacient sa musí schladiť na 20 stupňov Celzia. Zastaví sa mu nielen jeho vlastný obeh krvi, ale aj mimotelový obeh, ktorý jeho telo vlastne zásobuje kyslíkom.

Takže máte obmedzený čas, v ktorom môžete zákrok urobiť. Skutočne ide o 20 minút?
Presne. Tá nízka teplota ochraňuje mozog, pretože pri mozgovej bunke za normálnych okolností po štyroch minútach bez kyslíka dochádza k zmenám, ktoré sú už nevratné. A tým, že sa zníži teplota, sa vlastne zvýši tolerancia mozgu k nedostatku kyslíka.

Ako mozog pri rôznych teplotách spotrebúva kyslík, sa zisťovalo tak, že sa merala krv, ktorá išla do mozgu karotídami (najväčšie krčné tepny, pozn. red.), a pred 15 rokmi, keď sme s tými operáciami začínali, sme sa o spotrebe museli presviedčať. Špeciálnym katétrom sme odoberali žilovú krv, ktorá tiekla z mozgu, a merali sme, či v nej neubúda kyslík.

Keď neubúda, znamená to, že ho mozog nespotrebúva, a teda ho ani nepotrebuje. V súčasnosti už na to však existujú špeciálne snímače, ktorá sa pacientovi nalepia na čelo, a na monitore presne vidíte, ako veľmi mu ubúda kyslík v mozgovom tkanive. A podľa toho sa dá presne povedať, či tých 20 minút, ktoré sú overené u predchádzajúcich pacientov ako bezpečné, platí aj u konkrétneho pacienta. Často sa totiž ukazuje, že toho kyslíka je tam dosť a my tú operáciu môžeme robiť napríklad 26 minút alebo jej priebeh prispôsobiť.

Takže to nie sú stresujúce preteky s časom?
Preteky to nie sú, ale platí, že čím je ten operačný čas kratší, tým viac pacient zo zákroku profituje. Ak sa zákrok do tých dvadsiatich minút nestihne, musíme znova spustiť čerpadlo a mimotelový obeh a zase mozog okysličiť. A keď sa kyslík v mozgu vráti k pôvodným hodnotám, môžeme zase po nejakých pätnástich minútach pumpu zastaviť.

Normálne sa takéto zastavenia robia dve – pre každú polovicu pľúc zvlášť. A čas, než sa prejde z jednej časti pľúc k tej druhej – teda ako sa to všetko opraví a zašije – je práve okolo tých pätnástich minút. Máme vypracovaný štandardný postup, ale keď treba, počká sa na takzvanú reperfúziu, teda na opätovné okysličenie mozgového tkaniva.

Čo vlastne pľúcne hypertenzie, na ktoré sa špecializujete, znamenajú?
Ochorení s vysokým tlakom v pľúcach existuje niekoľko druhov. Sú pľúcne hypertenzie, ktoré sú spôsobené ochorením pľúcnych tepien, ale vôbec najčastejší je vysoký tlak v pľúcach u pacientov, ktorí majú choré srdce chybami chlopní. Keď sa u nich tzv. ľavé srdce preťaží, krv sa hromadí pred ľavým srdcom, teda v pľúcach (ako ľavé srdce označujú lekári ľ...