Študovali ste na Fakulte telesnej výchovy a športu UK v Bratislave. Ako ste sa z ihriska dostali k cestovnému ruchu?
Samozrejme, cez šport. Už počas štúdia na FTVŠ som externe pracoval pre jednu nemeckú cestovnú kanceláriu, ktorá na Slovensku realizovala lyžiarske kurzy pre Nemcov. Spočiatku som tam pôsobil ako lyžiarsky inštruktor a neskôr som prešiel do pozície organizátora lyžiarskych zájazdov.

​Konalo sa to na Kysuciach?
Nie, vyhľadávali sme lokality po celom Slovensku, najmä v Tatrách. No neskôr sme sa zamerali na strediská na Orave a Kysuciach, pretože sme tam mohli Nemcom viac ukázať a venovať sa im ako v preplnených Tatrách.

Bolo to aj preto, že sú tieto časti Slovenska ešte pomerne nedotknutejšie oproti Tatrám?
Chcel som im Slovensko ukázať čisté a, bohužiaľ, v Tatrách sme mali veľa negatívnych skúseností. Napríklad pri výmene peňazí – v tom čase mariek za koruny, kde sa ich snažili na každom rohu oklamať. Orava a Kysuce robili Slovensku aj v tomto smere lepšiu reklamu.

Nelákalo vás zostať po škole v Bratislave?
Bratislava ma vôbec nelákala, bral som ju ako študentskú zastávku. Som rodený Kysučan, som taký veľký patriot, že by som z nich neodišiel. Mám ich ako kraj veľmi rád a myslím si, že majú veľký potenciál.

Ako ste sa dostali k „riaditeľovaniu“ v Organizácii cestovného ruchu Kysuce?
Dvanásť rokov som sa venoval budovaniu areálu Sudopark na Kysuciach. Išlo o záchranu pôvodnej kysuckej osady a jej prerobenie pre cestovný ruch. Bola to taká prvá lastovička, ako oživiť pôvodné osídlenie Kysúc. Zrekonštruovali sme pôvodné drevenice, postavili nové s dodržaním pôvodnej architektúry a hlavným lákadlom sa stali kúpacie sudy, ktoré sme ako prví v Česku a na Slovensku začali používať komerčne. Sudopark bol dlhé roky členom Organizácie cestovného ruchu (OCR) Kysuce, pred dvomi rokmi sme sa však so spoločníkmi názorovo rozišli, takže som odišiel. Začal som pracovať na rezorte Drevenice Živčáková, ale omnoho menšom, než je Sudopark. Zhruba po dvoch rokoch ma oslovili z OCR, aby som prevzal pozíciu, pretože pôvodná riaditeľka odchádzala na materskú dovolenku. Dohodli sme sa na určitý čas, sám som si dal túto podmienku. Chcem totiž na Kysuciach isté veci vybudovať a potom pôvodnej riaditeľke odovzdať jej miesto.

Prečo ste si pre svoj projekt vybrali práve Živčákovú?
Pre jej potenciál. Je to nádherné prírodné miesto, ktoré je lákadlom pre množstvo ľudí, najmä duchovne založených. Lenže je to založené na jednodňovej turistike. Prídu ľudia, vyjdú hore, pozrú si miesto, idú tam na omšu, dajme tomu tam privezú babku a odídu preč. Lenže toto miesto má aj na viacdňovú turistiku, a to ...