Človek už tisíce rokov vyzerá stále rovnako. Naša evolúcia teda pokračuje, alebo stagnuje?
My si evolúciu predstavujeme ako niečo pomalé a postupné, lenže my sa meníme, a to veľmi rýchlo. Povedzme pred 10 000 rokmi začali ľudia chovať domáce zvieratá a pred 7 000 rokmi došli k záveru, že by sa mohli napiť ich mlieka. Prvé skúsenosti s tým boli však dosť drastické, dospelí ľudia nevedeli tráviť mliečny cukor, takže sa im v črevách rozmnožili baktérie a končilo sa to veľkým bolením brucha. V etnikách, ktoré chovali domáce zvieratá pre mlieko – a s najväčšou pravdepodobnosťou sa ako prvé pre mlieko chovali kone – sa začali dostávať do výhody ľudia, ktorí ho aj v dospelosti dokázali stráviť, pretože v časoch nedostatku potravy samice zvierat mlieko dávali stále a ten, kto sa ho mohol napiť, získal z neho živiny. Vďaka modernej medicíne máme dnes falošný pocit, že keď sa už nezomiera na choroby tak ako predtým a nie je tu ten prírodný výber, tak sa evolúcia zastavila, lenže v našej DNA dochádza k zmenám neustále.

​Ako?
Môžeme povedať, že sú to chyby. Ak dôjde v DNA k naozaj vážnej chybe, človek zomrie alebo sa vôbec nenarodí. No potom sú tu mierne zmeny, ktoré sa v nás nijako fatálne nepremietajú a za určitých podmienok nám môžu prinášať výhodu, ako kedysi schopnosť trávenia mliečneho cukru tým pastierom. Predtým bolo všetko tvrdé, stačil malý hendikep a človek sa dostal do nevýhody, takže nevýhodné vlohy prirodzene odchádzali. Dnes však už prírodný výber nemáme taký tvrdý, objavujú sa nové varianty génov a pretože už to sito nemáme, zostávajú v ľudskej populácii. To znamená, že je dnes ľudská populácia geneticky oveľa farebnejšia a tiež tú farebnosť dosahuje rýchlejším tempom, než to bolo predtým. Naša DNA je asi z 98 % zhodná s DNA šimpanzov, ale máme v nej úseky, ktoré sa menia neskutočne rýchlo a v ktorých sa so šimpanzmi nezhodujeme ani na 85 percent.

Čo je to za oblasť?
Ide o oblasť, ktorá zrejme môže za to, prečo Bach zložil Fúgu a Shakespeare napísal Sonety, ale ešte sa nám do DNA premietajú ďalšie javy. Teraz urobili v Británii veľkú štúdiu, v ktorej sa ukazuje, že Briti sú čoraz viac svetlovlasí, čo sa zdôvodňuje tým, že za to môže klíma. To ich daždivé a zamračené nebo spôsobuje, že majú menej slnečného svitu, tým aj menej vitamínu D, ktorý je pre telo dôležitý. Keď má človek tmavú pleť, nepreniká do neho UV žiarenie tak hlboko, a preto sa mu v tele vytvára menej vitamínu D. Takže v takom podnebí je výhodnejšie mať svetlú pleť. A tiež sa ukazuje, že v Británii postupne mizne variant génu, ktorý v človeku zvyšuje závislosť od nikotínu.

Dôvod?
Ešte v 50. a 60. rokoch tam bolo úplne bežné, že chlapi vyfajčili dvadsať cigariet denne a potom umierali v pomerne nízkom veku na rakovinu pľúc – nestihli teda mať toľko detí ako nefajčiari. Takže tento gén mizne. A tiež sa ukazuje, že sa nám ešte stále zväčšuje mozog. Tvrdilo sa, že mozog sa zväčšovať nemôže, pretože sa potom zväčšuje aj hlava dieťaťa, čo prináša komplikácie pri pôrode – ale ukazuje sa, že sa tiež rozširuje panva.

Načo nám je väčší mozog?
Nedá sa povedať, že ten, kto má väčší mozog, je aj múdrejší, ale určitý vzájomný vzťah tam je. A inteligencia je hlavne sexy. Musíme si uvedomiť, a to je objav Charlesa Darwina, že nevyhrávajú len tí zdatnejší, ale aj tí, čo sa viac páčia. To je ten pohlavný výber, ktorý Darwin opísal. Donedávna boli ľudia čoraz väčší a aj ľudská výška je pri výbere partnerov atraktívna. Dokonca s inteligenciou koreluje. Nie je to stopercentné, ale je väčšia pravdepodobnosť, že vyšší ľudia budú zároveň inteligentnejší. Predtým možno inteligencia prežívala vďaka prírodnému výberu – pretože hlupáci urobili fatálnu chybu a neprežili, dnes inteligencia prežíva preto, že je atraktívna.

Známy americký profesor George Church, ktorý sa zaoberá genetikou na Harvarde, hovorí, že robíme revolúciu v evolúcii. Ako to myslí?
Dnes už je človek schopný cielene ovplyvňovať svoju vlastnú DNA metódami genetického inžinierstva, a to je naozaj zlom. Doteraz všetko bežalo tým tvrdým spôsobom, keď ľudia niečo uprednostňovali, ale sami nemali vplyv na to, či sa budú objavovať vlohy potrebné napríklad pre vyššiu postavu. Dnes sme však schopní do našej DNA siahnuť a vykonať v nej nejaké zmeny.

A je to dobre?
Práve George Church je presvedčený, že by sme do toho mali ísť. Na jeho pracovisku momentálne upravujú ľudské bunky tak, aby sa nemohli nakaziť žiadnym vírusom. Jednoducho do buniek vsúvajú rôzne gény. Skúšajú tiež do buniek vnášať gény, ktoré by mali spomaliť alebo dokonca úplne zastaviť starnutie.

Ako to tie gény robia?
Nemáme detailné informácie, ale poznáme gény, ktoré sa starajú o „upratovanie“ v bunkách a likvidujú škodlivé splodiny látkovej výmeny. Tieto gény začnú pracovať, len keď neporiadok v bunke presiahne určitú hranicu. Je to, ako keby sme celý týždeň neupratovali a v sobotu sa potom vrhli na generálne upratovanie. Keď vedci upravili myšiam dedičnú informáciu tak, aby upratovanie prebiehalo priebežne, hlodavce sa dožívali o štvrtinu dlhšieho veku. Poznáme gény, ktoré chránia dedičnú informáciu pred poškodením, ktorého nárast je tiež príznakom starnutia. Starnutie sa spája aj s vyšším výskytom zhubných nádorov. Tie zabíjajú veľa ľudí. Ale napríklad slony alebo veľryby majú proti nádorom genetické „poistky“, ktoré človeku chýbajú (veľryby dokážu svoju poškodenú DNA rýchlo opravovať, slony si zase mnohonásobne zmnožili gén p53, ktorému sa hovorí „strážca genómu“ – stráži poškodenie DNA v bunke a vo vážnych prípadoch s...