Je pravda, že vodíkový pohon opisuje už francúzsky spisovateľ Jules Verne?
V románe Tajomný ostrov z roku 1874 hovorí autor o tom, ako sa raz bude voda rozkladať elektrinou na prvky a bude sa využívať ako palivo. A keď si vezmete jeho opis ponorky Nautilus, je to presné zariadenie na rozklad vodíka. Ten človek vymyslel predchodcu palivového článku, v knihe sa objavil aj jeho obrázok a my dnes vieme, že Verne výtvarníkom viedol ruku, oni v podstate len graficky vykonali to, čo vymyslel on.
Vodíkové ponorky vraj v mnohých ohľadoch tromfnú aj tie jadrové. Prečo je však vodíkový pohon aktuálny aj pre osobné autá, keď máme elektromobily?
Elektrický pohon má nevýhodu v tom, že do batérií potrebuje kovy ako lítium, kobalt a ďalšie, ktorých je na celom svete veľmi obmedzené množstvo. Takže predstava, že by súčasných 1,5 miliardy automobilov bolo poháňaných elektricky, je nezmyselná. Ďalšia nevýhoda, ktorú majú elektrické akumulátory, je príliš dlhé nabíjanie. To sa ukazuje v Nórsku, ktoré veľmi stavilo na elektrický pohon. Keď v meste máte garáž s nabíjačkou a cez noc si dobíjate batériu, máte veľké šťastie, ale čo si počnú ostatní, ktorí parkujú na uliciach? Tým pribudne základná životná starosť: mať nabité. Aj keď nabíjačiek na námestiach bude veľa, uspokojiť státisíce áut naraz je zložité. Ďalšia nepríjemnosť bude, že na to dobíjacie miesto budete musieť prísť a potom zasa z neho ísť späť domov – to je zásah do života.
A čo lepšie ponúka plynný a skvapalnený vodík?
Vodík má tú výhodu, že autu vystačí na tisíc kilometrov bez dočerpávania paliva. Zatiaľ sa s vodíkovými autami dosahuje 200 až 300 kilometrov (takými jazdia napríklad členovia japonskej vlády, ktorí chcú do roku 2050 kvôli životnému prostrediu previesť na vodík všetku dopravu – program predstavia na olympijských hrách v Tokiu 2020, pozn. red.). Domnievam sa však, že už v budúcom a potom nasledujúcom roku dokážu automobily natankovať toľko, aby tých tisíc kilometrov prešli. Takže jedine pri ceste na prázdniny alebo nejakej diaľkovej jazde by sa muselo po ceste pričerpávať.
Skeptici poukazujú na nákladnosť výroby...
Tá sa však rýchlo znižuje. Pre nás je vývoj vodíkového pohonu zaujímavý v tom, že v Neunburgu vorm Wald, čo je kúsok od českých hraníc, postavili už pred desiatkami rokov solárne panely a energiu využívali na to, aby osvetľovali mesto. Ale tiež tam pomocou elektrolyzérov od Siemensu začali rozkladať vodu. Tým vznikla zásoba skvapalneného aj stlačeného vodíka, ktorý sa mechanici snažili využiť všetkými spôsobmi, a pretože sa o tieto pokusy zaujímali aj automobilky, stalo sa, že som sa tam už pred dvads...
Zostáva vám 85% na dočítanie.