Ako a kedy sa vôbec marihuana dostala na zoznam zakázaných látok?
Ešte v 50. rokoch minulého storočia nájdeme v českom liekopise bežne konopné aj hašišové tinktúry. Všetko sa zmenilo prohibíciou alkoholu, ktorá v USA prebiehala v rokoch 1920 až 1933. Bolo potrebné nájsť inú látku, ktorá zmení stav vedomia podobne ako alkohol. Mexičania začali do Štátov dovážať konopu a vtedy sa začala užívať rekreačne. Jej zákaz však viac než s biologickými účinkami tejto rastliny súvisel skôr s rasizmom.

​Prečo s rasizmom?
Pretože konopa bola vykresľovaná ako nebezpečná droga, pod vplyvom ktorej sa „čierny muž opováži pozrieť do očí bielej ženy alebo si dovolí stúpiť na tieň bieleho muža“. A to si teraz nerobím žarty, ide o citáciu z dobovej tlače. Počas vypočutia o zákone o konope v 30. rokoch minulého storočia boli vznesené tvrdenia o schopnosti marihuany spôsobiť mužom inej farby pleti, aby sa stali násilnými a vyžadovali sex od bielych žien. Takéto názory sa stali kulisou zákona o dani z marihuany z roku 1937, ktorý účinne zakazoval jej používanie a predaj. Počas druhej svetovej vojny, keď vojaci potrebovali konopné vlákno, sa na istý čas pohľad na marihuanu zmenil. Armáda dokonca nechala natočiť film Konopou k víťazstvu, ktorým apelovala na farmárov, aby znovu začali konopu pestovať. Po vojne sa však znovu vrátila do ilegality.

Botanický aj medicínsky výskum prispieva k tomu, že sa rastlina pozvoľna zbavuje svojej stigmy. Čo všetko vlastne o nej dnes už vieme?
Napríklad to, že najcennejšiu časť rastliny, teda ten komplex bioaktívnych látok, produkuje rastlina na svoju vlastnú ochranu. Toto brnenie však nemá byť pre nás cicavce nevyhnutne nebezpečné. Táto rastlina je špecifická v tom, že nepoužíva žiadne dosiaľ preukázané toxické látky. Tým sa konopa odlišuje od najrôznejších liečivých bylín alebo potravinových rastlín, ktoré často dokážu produkovať vyložene toxické látky, prípadne jedy, ktoré môžu nás cicavce napríklad aj zabiť. Málokto však vie, že konopa patrí medzi jedny z najsilnejších rastlinných bioakumulátorov. To znamená, že je v sebe schopná hromadiť najrôznejšie látky z okolia, čo, samozrejme, kladie celkom nové nároky na pestovanie aj na to, ako s rastlinou pracovať. Predovšetkým je potrebné zabezpečiť, aby nebola kontaminovaná látkami, ktoré potom môžu v kokteile všetkých ostatných bioaktívnych látok pôsobiť až toxicky.

O aké látky ide?
Často o najrôznejšie herbicídy a pesticídy (látky používané na ničenie buriny a škodcov, pozn. red.). Ak je rastlina pestovaná v pôde, dokáže z nej všetky tieto zlúčeniny používané v priemyselnom poľnohospodárstve vychytať a zakonzervovať. Nedávno sme napríklad riešili situáciu, keď boli v zbere z bio certifikovaného poľa zakonzervované dvadsaťdva rokov zakázané herbicídy. To, samozrejme, kladie celkom nové nároky na kontrolu kvality. V prípade bežne pestovaných plodín alebo bylín existuje nejaký list kontaminantov. A pestovateľ musí preukázať, že plodiny nimi nie sú znečistené. V prípade konopy je to však zložitejšie, pretože môže obsahovať aj látky, ktoré už dávno nie sú v obehu, takže s nimi nikto nepočíta. Pri hydroponických formách pestovania (pestovanie bez pôdy v živnom roztoku, pozn. red.) je potom nutné kontrolovať kvalitu vody.

Platí to aj pre pestovanie vo vonkajších podmienkach?
Iste. Konopa má v porovnaní s ostatnými liečivými rastlinami pomerne hlboký koreň, takže dosiahne aj k spodným vodám. Navyše živica, ktorá vzniká na povrchu rastliny, je veľmi lepkavá, takže môže aj zo vzduchu vychytávať najrôznejšie chemikálie. Nedávno sme napríklad overovali, ako je možné, že sú v rade CBD olejov (CBD je kanabidi...