Aspergerov syndróm sa zvyčajne zistí už v detstve, no vám ho diagnostikovali pred štyrmi rokmi. Čo tomu predchádzalo?
Nikdy som nezapadal medzi bežných ľudí, ani do kolektívu. Nechodil som do materskej školy, bol som introvert, bral som to ako niečo normálne. Na základnej škole som mal úzkosti, rodičia ma vzali k detskej psychologičke, spravila mi testy, zistila, že mám vysoké IQ a to považovala za dôvod, prečo nezapadám medzi vrstovníkov.

​Tým sa však problém nevyriešil. Ako to pokračovalo?
Na strednej škole som mal problémy so zubami, mal som fóbiu zo zubárky. Šiel som za psychiatričkou, aby mi dala nejaké lieky na upokojenie, pretože som nedokázal ani len ísť do čakárne zubnej lekárky. Psychiatrička ma vyšetrila a diagnostikovala mi schizoidnú poruchu osobnosti, čo sa neskôr ukázalo ako nesprávne.

Mali ste v detstve nejakých kamarátov?
Jedného, občas dvoch v triede, ale s kolektívom nič.

Ako pristupovali k vášmu správaniu učitelia v škole?
Bol som tichý a oproti ostatným až príliš poslušný, takže keď si učiteľ potreboval odbehnúť, nechal ma strážiť triedu. Správal som sa ako starší. Vyjadroval som sa odbornejšie, prezývali ma malý Einstein.

Takéto deti si rozumejú skôr s dospelými. Aj vy?
Rozumel som si so staršími. A to platí aj teraz; buď so staršími alebo s mladšími, ale nie s rovesníkmi. Tým, že je človek iný, medzi rovnako starými vynikne, že je iný. Ak je však s niekým z inej vekovej skupiny, je normálne, že obaja sa líšia a nikomu sa to nezdá čudné.

Ako vám napadlo otestovať sa na internete?
Rád si robím rôzne testy a na internete som narazil na test na Aspergerov syndróm. Otestoval som sa, vyšiel pozitívne, ale nechcel som tomu veriť, lebo na wikipédii to bolo popísané dosť katastroficky, no o rok som naň natrafil opäť. Znova som sa otestoval a takisto mi vyšli vysoké výsledky na Aspergerov syndróm. Nedalo mi to, začal som sa o to zaujímať viac. Hľadal som ľudí s podobným problémom, najprv na zahraničných weboch, kde boli rôzne ich príspevky, myšlienky, mal som pocit, akoby som ich písal ja. Na sociálnej sieti som našiel skupiny, boli tam aj rodičia, ktorí riešili problémy svojich detí. Zapadol som medzi nich, rozumel som si s nimi, a doteraz ma oslovujú, keď chcú vedieť, ako niečo vnímam ja, človek na spektre.

Lenže ešte ste nemali stanovenú diagnózu, iba ste predpokladali, o čo ide. Kto vás diagnostikoval?
Pátral som po niekom, kto by to urobil a našiel som lekárku v Trnave, ktorá diagnostikuje aj dospelých. Podarilo sa mi k nej dostať a moje podozrenie na Aspergerov syndróm sa potvrdilo.

Ako prebiehalo vyšetrenie?
Najprv som vyplnil testy ...