Ako sa pozeráte na rozdeľovanie potravín na zdravé a nezdravé? Máte ich aj vy takto zaškatuľkované?

Ak vynecháme genetiku, strava má na naše zdravie skutočne veľký vplyv. Niektoré zdroje uvádzajú, že našu zdravotnú kondíciu ovplyvňuje zo 40 percent, iné tvrdia, že dokonca zo šesťdesiatich. Efekt výživy je teda skutočne významný a niet div, že v ľuďoch sa zakorenila mienka, že by sme si mali vyberať potraviny, ktoré sú zdraviu prospešné. No delenie potravín na zdravé a nezdravé nemá väčšina odborníkov rada. Skôr zastávame motto, že aj tie zdravé potraviny sa vo veľkom množstve stávajú nezdravými.

Archív HN

​Chcete tým povedať, že napríklad aj zelenina vo veľkom množstve môže škodiť?

Áno. Svetová zdravotnícka organizácia odporúča 400 až 600 gramov ovocia a zeleniny denne, a to v pomere 1 ku 2 v prospech zeleniny. Ponechajme teraz bokom fakt, že väčšina ľudí takú porciu ovocia a zeleniny denne neskonzumuje. Ak by sme však, naopak, tú hranicu 600 gramov pravidelne prekračovali, môže nám to spôsobiť aj určité zdravotné problémy. Prebytok vlákniny, na ktorú sú ovocie a zelenina bohaté, môže napríklad spôsobovať tráviace problémy, pocity ťažkosti, nadúvanie alebo hnačky. Preto sa u detí veľké množstvo vlákniny vôbec neodporúča. Zatiaľ čo dospelí by mali denne skonzumovať 30 gramov vlákniny, u malých detí je to oveľa menej (odporúčaný denný príjem sa vypočíta ako vek dieťaťa v rokoch plus 5; napr. štvorročné dieťa by teda malo denne zjesť zhruba 9 gramov vlákniny, pozn. red.). Nehľadiac na to, že v zelenine sa nachádzajú aj prírodné antinutričné ​​látky, teda látky znižujúce výživovú hodnotu potravín. A tiež látky toxické.

Ktoré antinutričné ​​látky zelenina obsahuje?

Napríklad kyselinu šťaveľovú a kyselinu fytovú. Tá prvá je prakticky v každom ovocí a zelenine, spôsobuje ich kyslosť. A obe tieto kyseliny na seba viažu minerálne látky. Vznikajú tým fytáty alebo oxaláty, teda zlúčeniny, ktoré naše telo nevie rozštiepiť, čiže z nich nedokáže naviazané minerálne látky využiť. Fanatickí vegáni so striktným príjmom iba rastlinnej stravy majú síce jedálniček bohatý na vlákninu a jej odporúčanú dennú dávku dosť možno aj násobne prekračujú, ale v nadmernom množstve už u nich môže vláknina negatívne ovplyvniť vstrebávanie napríklad železa, vápnika, fosforu alebo zinku, pre správne fungovanie organizmu nevyhnutné. Ďalej napríklad kapustovitá zelenina, ako je kapusta, kel, kaleráby alebo brokolica,

obsahuje tzv. goitrogény, ktoré môžu vo veľkých dávkach pôsobiť negatívne na štítnu žľazu. (Narušiť v štítnej žľaze produkciu hormónov a znížiť tak jej činnosť. Štítna žľaza pritom ovplyvňuje v organizme takmer všetko, naše nálady, psychickú a fyzickú kondíciu a napríklad aj plodnosť. Hoci ide o malý orgán na prednej strane krku, hormóny, ktoré produkuje, potrebuje k svojej funkcii každá bunka v tele. Ovplyvňujú totiž látkovú premenu tukov, bielkovín a cukrov. Hormóny slúžia ako chemický odkaz jednej bunky druhej s cieľom usmerniť jej správanie. Aj malé odchýlky v produkcii týchto c...