Kedy sa rozhodlo, že Petržalka bude veľké bratislavské sídlisko?
Idea nepochádza z obdobia, keď bola vypísaná urbanistická súťaž na riešenie Petržalky, je omnoho staršia. Prvý regulačný plán mesta spracoval maďarský urbanista Antal Palóczi v roku 1907 a už v ňom sa uvažovalo o zástavbe na tom území.

​Prečo práve na druhej strane Dunaja?
Bratislava mala po regulácii Dunaja ambíciu rozvíjať sa na oboch stranách rieky. Mesto sa začalo k rieke približovať, a preto mohli urbanisti rozmýšľať, že na druhej strane nebude len malá dedinka, ale začne sa tam rozvíjať mesto. Antal Palóczi spojil Petržalku so starou časťou mesta tak, že predĺžil vnútorný okruh, ktorý viedol po stopách niekdajších hradieb. Presne v línii vtedajšej Židovskej ulice pokračoval cez Dunaj a druhou stranou sa okruh vracal po Moste Františka Jozefa (dnes Starý most), ktorý už vtedy stál.

Malo to byť sídlisko podobné tomu dnešnému?
Nie, išlo o rozvinutie pôvodnej štruktúry v zmysle záhradného mesta a rozšírenie mestského parku na nábreží. Bol to prvý návrh, neskôr sa znova uvažovalo ako Petržalku zastavať, lebo poloha v blízkosti centra sa na to ponúkala. Po založení Československa nebolo jasné, kadiaľ povedie hranica, no len čo sa rozhodlo, že Petržalka bude súčasťou Československa, urbanisti znova premýšľali, ako by zástavba mohla vyzerať.

Nerealizovala sa ani Palócziho myšlienka, ani neskoršie návrhy. Prečo?
Palócziho plán nebol oficiálne schválený a po rozpade monarchie upadol do zabudnutia. Neskoršie plány zmarila druhá svetová vojna, Petržalka pripadla Rakúsku. Keď sa pravý breh rieky po vojne vrátil Československu, o výstavbe v Petržalke sa už uvažovalo podľa princípov moderného urbanizmu. Moderné sídliská mali byť odpoveďou architektov na riešenie problémov miest znehodnotených industriálnou revolúciou a vojnovými udalosťami.

Na čo prišli?
Urobili niečo ako návod, volá sa Aténska charta. Spísali ju síce ešte pred vojnou, ale vyšla až po nej. Zámerom bolo stavať mestá bohaté na zeleň, kde bolo bývanie oddelené od výroby. Byty mali byť skoncentrované v dobre preslnených a prevetrávaných vežiakoch. To bola idea ešte zo začiatku 20. storočia. Vtedy však neboli technológie na jej realizáciu. Keď v roku 1967 vypísali súťaž na návrh novej Petržalky, tieto postupy a technológie existovali a umožňovali túto predstavu aj realizovať.

Základný kameň položili v roku 1973, predtým bola urbanistická súťaž. Ako dopadla?
Súťažili architekti z celého sveta, od Japoncov, cez Američanov, Nemcov, Rakúšanov, Čechov, až po Slovákov. V súťaži udelili päť cien, na každom z návrhov vyzdvihla porota niečo iné a základné princípy, ako by malo sídlisko vyzerať, premietla do finálneho návrhu dvojica slovenských architektov Stanislav Talaš a Jozef Chovanec.

Realizovalo sa to, čo navrhli?
Viac-menej áno. Vypadla však hlavná os, ktorá smerovala od Starého mos...