Jesenné obdobie je charakteristické svojimi rannými hmlami. Čo je to vlastne hmla?
Jednoducho povedané je to, keď sa nám zobrazí množstvo vodnej pary, ktorá je v jemnulinkých kvapkách, čo sa prostredníctvom zmeny atmosférických podmienok prejaví tak, že ich vidíme. Hmla totiž vzniká v dôsledku veľkého rozsahu vodnej pary vo vzduchu, tá sa vo veľkom množstve kondenzuje na nejakých maličkých nečistotách, na ktorých sa zachytí, keď teplota vzduchu klesne pod teplotu, ktorej odborne hovoríme teplota rosného bodu. Vtedy sa očividne zmení dohľadnosť a vidíme, že niečo sa s okolitým vzduchom deje.

​

Hmly sa často tvoria na horách, kde je vzduch pomerne čistý. Aké sú tam nečistoty?
Môže to byť aj jemnulinký kúsok drievka, časť piesku, ktorá sa presúva atmosférou. Nemusí to byť ani miestna nečistota, ale aj niečo, čo tam prišlo z úplne iného územia.

Ak je bezvetrie, ono to tam jednoducho len tak „visí“?
Presne tak, ale bezvetrie môžeme pozorovať pri zemi, no v určitej výške sú vždy hoci aj jemné zostupné a vzostupné pohyby vzduchu, ktoré v prípade, že sú tam nejaké nečistoty, môžu mať vplyv na vznik hmly. Napríklad takýmto spôsobom je zabezpečená aj tvorba oblakov.

Prečo hmla hneď nesadne na zem, prečo sa tam vznáša?
Hmla, ktorá sadne na zem, pretože už skondenzovala, je vlastne rosa. Lebo rosa takisto vzniká veľmi podobným spôsobom, ako určitý typ hmly – ako radiačná hmla. Vtedy je vyparovanie zo zemského povrchu do určitej výšky, kam sa vodná para dostane výstupnými pohybmi a nemusí to byť dva alebo päť metrov. Napríklad niekedy je hmla iba vo výške kolien. Vznášajúca sa hmla je vždy prejavom toho, že podmienky na vznik hmly sú iba v určitej výške. Inak, hmla je vlastne obl...