Aký chemický vzorec má láska? Je skôr zásaditá alebo kyslá?

Myslíte skutočnú lásku, keď už zmizne počiatočná vášeň, toho druhého už poznáme tak dobre, že vieme o jeho chybách či nedostatkoch, a napriek tomu s ním túžime byť? Tieto pocity vygenerujú v zásade dve chemické zlúčeniny. U žien je to hormón oxytocín (má vplyv na budovanie vzťahu medzi matkou a potomkami, býva nazývaný hormónom dôvery alebo lásky, pozn. red.). A u mužov potom podobný hormón vazopresín (okrem toho, že riadi hospodárenie organizmu s vodou, ovplyvňuje napr. aj agresívne a, naopak, „priateľské“ správanie, rozpoznanie vlastných detí a starostlivosť o potomstvo, pozn. red.). Z mnohých štúdií vyplýva, že vazopresín okrem iného upevňuje medziľudské vzťahy. Ja s obľubou citujem výskum uskutočnený na dvoch druhoch hrabošov, poľnom a prériovom. Obaja sú si veľmi podobní, s jedným zásadným rozdielom: ten poľný býva veľmi promiskuitný, čiže netvorí so samičkami dlhodobé vzťahy. Rozdiel medzi nimi väzí v časti mozgu zvanej amygdala, ktorá rozhoduje o správaní v nebezpečenstve, ale aj o vernosti (amygdala je vývojovo prastará časť riadiaceho centra nervovej sústavy, ktorej základnou funkciou je zabezpečiť prežitie; napr. pri ohrození vďaka nej reagujeme rýchlejšie, než je schopný nebezpečenstvo vyhodnotiť rozum, pozn. red.). Mozog hraboša prériového má v mozgu podstatne viac receptorov pre hormón vazopresín, ktorý podporuje monogamné vzťahy. Chemický vzorec lásky by teda mohol mať formu týchto dvoch hormónov, vazopresínu a oxytocínu, ktoré pomáhajú vytvárať veľmi silné medziľudské putá. Oba sú tvorené deviatimi aminokyselinami. Svojím spôsobom je teda láska „kyslá“.

​Vidíte ako chemik rozdiel aj medzi láskou a túžbou či žiadostivosťou, ktoré tej pravej láske často predchádzajú?
Rozhodne. Túžba je veľmi nedokonalý systém náhodne vybraných molekúl, ktoré fungujú ako motivácia, čiže aby sme chceli mať sex. Na proces výmeny genetickej informácie sa môžeme pozerať ako na trápne okamihy, ktoré sú nielen špinavé, ale možno aj nebezpečné. Ako to, že v danej chvíli nikomu z nás také nepripadajú? Ako to, že milovanie väčšinou považujeme za vzrušujúcu a krásnu chvíľu, po ktorej prahneme a tešíme sa na ňu? Podľa môjho názoru evolúcia „našla“ tie správne látky, ktoré nás presvedčili o tom, že množiť sa je krásny nápad. Molekúl, ktoré to majú na svedomí, je niekoľko. Takými štartovacími sú mužský pohlavný hormón testosterón a jeho ženský ekvivalent estrogén. Tie v nás zapaľujú nielen pocit túžby, ale aj záujmu. Prinútia nás sústrediť sa na objekt nášho záujmu. Spôsobia, že sa naše zmysly začnú ostriť. Takže ak sa nám niekto páči, pocítime okamžitý efekt estrogénu alebo testosterónu tak, že sa nám napríklad zostrí zrak a vnímanie okolia sa zúži len na toho daného človeka. Viac sa sústredíme na to, čo máme povedať a ako sa tváriť. To sú efekty týchto dvoch hormón...