StoryEditor

Bez lží by sme nemohli existovať. Kedy a prečo najčastejšie klameme?

19.07.2019, 08:00
Autor:
Jan ČápJan Čáp
Každý z nás niekedy klame. Kto tvrdí, že za každých okolností hovorí výhradne pravdu, tak... klame!

Podľa evolučných biológov si človek premyslené klamstvo, reagujúce na aktuálnu situáciu, osvojil už pred minimálne 50 000 rokmi vďaka rozvoju mozgovej kôry a rečových schopností. Klamstvo však nie je len výsadou slov – klamať druhých vieme aj telom, keď napríklad zaťahujeme brucho. Alebo vraštíme tvár do rôznych grimás. Práve tie vraj klamára väčšinou prezradia.

​Mimické svaly v tvári totiž vôľou nedokážeme ovládať. Lenže – aby vás usvedčili zo lži, musí vás sledovať oko školeného experta. A aj ten sa musí sústrediť na celkovú reč tela, nielen na tvár (veľa vraj prezradia pohyby nôh, pretože tie si príliš nekontrolujú ani vyhlásení klamári). Ani pohyb zreničiek nedokážeme vôľou usmerniť, preto napríklad nosia hráči pokru okuliare. Mimochodom – poker je zrejme jediná činnosť, kde vraj ide ženám klamstvo horšie ako mužom...

Rafinovane podvádzať dokážu aj zvieratá. Všeličo zo schopnosti klamať majú v génoch (v ohrození sa im napríklad zježia chlpy, aby vyzerali mohutnejšie), inokedy ide o stratégiu zdedenú či odpozeranú. Paviány, orangutany a šimpanzy dokážu napríklad predstierať strach, aby vydesili súpera v preteku o potravu: vytreštia oči, vztýčia sa na zadných a vydesene sa zadívajú do diaľky, akoby tam práve s hrôzou zbadali blížiaceho sa dravca.

Falošný poplach však používajú nielen primáty. Napríklad sýkorky priletia na kŕmidlo a jedna varovným signálom zakričí „Pozor, jastrab!“ – ostatné vtáky vyplašene odletia a operená klamárka má všetky najlepšie semienka pre seba.

Dvojkrídle pestrice, ľudovo nazývané osičky, sa zase pred vtákmi svojou mimikry hrajú na nebezpečné osy. Silne jedovaté hady ľstivo preberajú sfarbenie neškodných plazov a oklamú tak hlodavce aj domorodcov. Klamať dokážu dokonca rastliny. Napríklad niektoré druhy orchideí vytvárajú svoje kvety zámerne tak, aby tvarom aj vôňou pripomínali samičky určitého hmyzu – lákajú tým samčekov, z ktorých sa potom stávajú opeľovače. Niektoré traviny sa zase pred pasúcim dobytkom „vydávajú“ za jedovaté druhy rastlín.

V prírode, ku ktorej patríme, sa totiž na morálku ani na ducha fair play nehrá. Všetko je podriadené dvom základným zákonom – prežitiu a množeniu. Homo sapiens sapiens je napriek tomu medzi podvodníkmi v prírode ...

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
01 - Modified: 2024-10-16 06:00:00 - Feat.: - Title: Naučte sa čítať reč tela. Patologickí klamári nebudú mať viac šancu 02 - Modified: 2024-10-10 15:00:00 - Feat.: - Title: KLAMSTVÁ: Sú tri typy. Zisťovali sme prečo ľudia klamú a aké to má následky 03 - Modified: 2024-09-27 08:21:03 - Feat.: - Title: Ak sa konsolidačný balíček schváli, začneme zbierať výpovede lekárov, tvrdia lekárski odborári 04 - Modified: 2024-08-15 09:41:07 - Feat.: - Title: Na Newtona nespadlo jablko a Kolumbusove lode sa volali inak. Tieto historické „fakty“ vyzerali v skutočnosti úplne inak 05 - Modified: 2024-05-07 11:07:45 - Feat.: - Title: Visolajský vyzýva vládu, aby neschválila chystané zmeny týkajúce sa Rázsoch
menuLevel = 1, menuRoute = tema, menuAlias = tema, menuRouteLevel0 = tema, homepage = false
22. november 2024 00:35