Pri debatách o jadre sa často hovorí o palive jadrovej elektrárne, o odpade, o hrozbe radiácie. Čo je vlastne palivo?
Palivo jadrovej elektrárne je urán a jedna palivová tabletka má veľkosť asi ako konček malíčka. Je to taký malý čierny, asi centimeter vysoký uránový valček z oxidu uraničitého (UO2), priemer osem milimetrov. Tieto tabletky sú naskladané do zirkónovej rúrky s asi centimetrovým priemerom a dĺžkou okolo 2,5 metra.

​Čiže to vyzerá ako roxor?
Ako roxor s centimetrovým priemerom. V jednej palivovej kazete, ktorá vyzerá ako šesťhran z ocele, je takých rúrok 126 kusov a palivových kaziet v reaktore je viac ako 300. Keďže urán je ťažký materiál, ťažší ako olovo, v aktívnej zóne reaktora je ho 42 ton. To hovoríme o reaktoroch, aké máme na Slovensku.

Ako dlho palivo vydrží, keď ide reaktor na plný výkon?
My tomu hovoríme palivová kampaň a trvá približne rok. Po roku plnej prevádzky je najviac vyhorené palivo v strede. Existuje program, podľa ktorého sa potom kazety preskupujú – najviac vyhorené zo stredu vyberú von, menej vyhorené z krajov posunú do stredu. A na kraje ide nové palivo. Kým takto postupne prejde palivo od kraja až do prostriedku, trvá to asi päť rokov.

Koľko paliva vyberú po roku počas jednej výmeny?
V jednej kampani sa vymení odhadom asi 8 ton. Takže z jedného reaktora je ročne vyhoreného jadrového paliva zhruba za jedno nákladné auto, čo je v porovnaní s inými odpadmi, ktoré sa denne na Slovensku tvoria, drobnosť.

Kde končí vyhorené jadrové palivo?
V medzisklade vyhoreného paliva. Palivo je kovový nehorľavý materiál, ktorý stále vyvíja teplo, takže musí byť vo vode, aby bol chladený, alebo na vzduchu v špeciálnych kontajneroch, v ktorých sa dá chladiť okolitým vzduchom. Medzisklad je v podstate veľmi jednoduchá budova, v ktorej sú bazény s vodou a rošty, vyzerajú ako stojany na skúmavky. Do roštov v bazénoch sa palivové články ukladajú a môžu tam byť stovky rokov.

Prečo sa to potom volá medzisklad, ak to tam môže byť uložené dlhodobo?
Lebo nejde o konečné uloženie, je to naozaj ako sklad, z ktorého môžete veci vybrať. Ak raz niečo uložíte naveky, už nie je možnosť vyberať to von. Na Slovensku máme aj úložisko rádioaktívnych odpadov, ale nie na vyhorené palivo.

Čo potom s takým odpadom z medziskladu?
Vyhorené jadrové palivo stále nie je považované za odpad, lebo jeho energetický potenciál je ešte stále veľmi vysoký, no v súčasnosti nemáme technológie, v ktorých by sme ho vedeli využiť. Predpokladá sa, že také technológie raz budú, a preto je dobré neuložiť palivo navždy, ale radšej si ho odložiť do budúcnosti. Nie som zástanca dávania súčasného vyhoreného paliva kdesi pod zem, je lepšie ho mať na očiach pod kontrolou bezpečne v jednej hale, v ktorej môžu byť uložené desiatky tisíc kaziet. A keď ich raz budeme potrebovať, môžeme ich vybrať, rozobrať a použiť.

Rakúšania v súčasnosti protestujú proti dostavbe Mochoviec. Oni jadrové elektrárne vôbec nemajú?
V Rakúsku majú len výskumný reaktor, jadrové elektrárne nie. Rakúsko má výhodu v tom, že majú omnoho väčší hydroenergetický potenciál ako Slovensko.

Siete sú však také poprepájané, že keď niekedy potrebujú kúpiť elektriku, určite dostanú aj vyrobenú z jadra v iných krajinách alebo nie?
Elektrické siete sú také prepojené, že nie je možné oddeliť, čo bolo vyrobené napríklad z vody, čo z jadra. Rakúšania sú proti jadrovým elektrárňam, Slovensko je za, treba nájsť vhodný balans. Najlepšou cestou, ako zabezpečiť naše energetické potreby, je znížiť ich, lebo spotrebúvame až príliš. ...