Človek tak prvýkrát zvládol to, čo robí samotný mozog úplne bežne. Spomienky maže, upravuje (tzv. spomienkový optimizmus) a napríklad tie najstaršie si hocikedy dokonca „vymýšľa“.

​Prečo si nepamätáme detstvo

Človek si pamätá niektoré veci a útržkovité deje až zhruba od 2,5 až 3,5 roku svojho života (väčšina ľudí dokonca až od piatich rokov). Pred druhými narodeninami nič. To všetko sa však týka dospelých ľudí, napríklad trojročné dieťa si veci, ktoré sú spojené s emotívnym príbehom (napr. zranenie a následný pobyt v nemocnici), dokáže vybaviť už od deviatich mesiacov života – podľa neurovedcov to tak možno zariadila evolúcia. Dieťa, ktoré si pamätalo na rané udalosti spojené s nebezpečenstvom alebo úrazom, malo potom vyššiu šancu, že sa dožije dospelosti. Časom však tieto najstaršie spomienky deti stratia (ide o tzv. detskú amnéziu). Dôvody môžu byť tri....