Tri dni. Tak dlho trvala astronautom cesta na Mesiac. Na teleso päťdesiatkrát menšie a osemdesiatkrát ľahšie ako Zem, kde je priemerná teplota –23 stupňov Celzia, ktoré sa každý rok od našej planéty vzďaľuje o štyri centimetre a vidíme z neho stále len jednu privrátenú polovicu. Tri roky. Tak dlho trvala mesačná dobyvateľská eufória. Na Mesiac sa pozrelo dvanásť mužov. Prvý v júli 1969, posledný v decembri 1972, teda v neskutočne krátkom časovom rozmedzí. Predtým a potom ani noha. Pokrok letí vpred šialeným tempom, ale čo sa dobývania Mesiaca a planét týka, ako by sa zastavil čas. Mimoriadne odolní a statoční astronauti dosiahli v moduloch pripomínajúcich popolnice mesačný povrch, ale dnes o niečom podobnom, aj keď so supermoderným vybavením, môžeme iba snívať.
Iste, v období studenej vojny išlo hlavne o vec politickú, ale aj tak. Program Apollo, na ktorom sa nejakým spôsobom podieľalo celkovo asi 400-tisíc ľudí, fungoval už od jari roku 1961, keď prezident Kennedy, vzápätí po vzlietnutí sovietskeho hrdinu Gagarina na obežnú dráhu, vyhlásil za cieľ Američanov pristáť do konca dekády na Mesiaci. To sa nakoniec po mnohých pokusoch, úspechoch, neúspechoch aj tragédiách skutočne podarilo.
Rušno na mesiaci
Po sérii testovacích bezpilotných letov bol v januári 1967 pripravovaný pilotovaný projekt Apollo 1. Lenže počas skúšobného odpočítavania došlo vo veliteľskom module k požiaru a všetci traja astronauti zahynuli počas obyčajnej simulácie štartu. Kabína bola totiž natlakovaná čistým kyslíkom, pri skrate preskočila iskra a paluba vzbĺkla. Dvere sa nedali otvoriť, pretože kvôli testu vzduchotesnosti bol tlak v kabíne oproti vonkajšiemu viac ako dvojnásobný. Posádka nemala šancu.
Po drastickom otrase nasledovali znovu bezpilotné lety Apollo 4, 5 a 6, a až v októbri 1968 sa NASA odhodlala astronautov znova vyslať do vesmíru. Vždy boli traja – veliteľ, pilot veliteľského modulu, ktorý zostával na obežnej dráhe Mesiaca, a pilot lunárneho modulu, ktorý mal spolu s veliteľom vždy vystúpiť aj na povrch Luny. Let Apollo 7 sa pohyboval po obežnej dráhe Zeme, Apollo 8 desaťkrát obehol Mesiac, posádka Apolla 9 na obežnej dráhe Zeme testovala pri výstupe do vesmírneho priestoru skafandre a členovia letu Apollo 10 doleteli v lunárnom module až 15 kilometrov nad povrch Mesiaca. Všetko bolo pripravené na americký triumf a ten sa 21. júla 1969, keď Neil Armstrong a Buzz Aldrin vystúpili na mesačnú pôdu, skutočne konal. Odtlačok Armstrongovej topánky sa rovnako ako americká vlajka zabodnutá do mesačného povrchu stali nielen symbolmi schopnosti a vôle človeka dobývať vesmír, ale aj nezmerného optimizmu. Na Mesiaci pristáli od roku 1969 do roku 1972 zakaždým dvaja muži z projektov Apollo 11, Apollo 12, Apollo 14, Apollo 15, Apollo 16 a Apollo 17. Pri lete Apolla 13 došlo k výbuchu kyslíkovej...
Zostáva vám 85% na dočítanie.