Aké faktory ovplyvňujú našu telesnú vôňu?
Jednak to, aké máme gény. A potom, samozrejme, tiež to, čo jeme, akú dodržiavame hygienu, v akej nálade sa práve nachádzame, a u žien napríklad menštruačný cyklus.

​Dokáže jedlo výrazne ovplyvniť našu vôňu?
Záleží na tom, akú časť vône. Naše experimenty najčastejšie vykonávame s pachom z podpazušia, ktoré jedlo ovplyvňuje tiež, omnoho silnejší vplyv má, prirodzene, jedlo na pach z úst. Rad aromatických látok, ktoré jeme, sa však dostáva aj do nášho podpazušného potu, ale ten samotný mechanizmus často nepoznáme. Látky, ktoré do seba dostávame tráviacim traktom, sa musia dostať do krvného riečiska a až z neho ešte len do žliaz, ktoré produkujú pot. Často ide o malé molekuly, ktoré majú schopnosť prechádzať rôznymi telesnými bariérami, a teda môžu putovať celkom ďaleko.

Napríklad?
Veľmi zaujímavé je to napríklad v prípade jedla, ktoré konzumuje matka počas tehotenstva. Jej plodová voda je plná aromatických látok a dieťa sa tak dozvedá, čo jeho mama je, ešte pred tým, než sa narodí. Existujú prípady, keď matky zo Stredomoria jedli jedlá korenené gréckym senom (senovka grécka čiže grécke seno je jednoročná bylina typická pre stredomorské krajiny, ktorá má výraznú polievkovú vôňu a používa sa aj na dochutenie jedál, pozn. red.), a po pôrode ich plodová voda voňala rovnako. To však niekedy spôsobuje značné problémy pôrodníkom.

Prečo?
Podľa pachu sa totiž dajú spoznať niektoré potenciálne nebezpečné genetické poruchy, ako je napríklad syndróm javorového sirupu, čo je porucha v produkcii niektorých aminokyselín, napríklad valín. Dieťa s takým syndrómom cítiť práve po javorovom sirupe a ihneď po pôrode mu musí byť nasadená špecifická diéta. V niekoľkých prípadoch sa už však stalo, že sa pôrodníci pomýlili práve kvôli jedlu korenenému gréckym senom, ktoré matka pred pôrodom konzumovala.

Na aké ďalšie choroby môže upozorniť zmena našej vône?
Napríklad na niektoré onkologické ochorenia. Mimochodom, práve vôňa bola kedysi jednou z tradičných diagnostických metód, obzvlášť pri kožných ochoreniach. Starí praktici boli schopní podľa pachu identifikovať rôzne infekcie. Dnes sa na zistenie niektorých onkologických ochorení používajú psi, ktorí sú schopní túto zmenu zachytiť ešte pred tým, než sa choroba dostane do klinického štádia. Napríklad pri podozrení na karcinóm pľúc sa vykonáva analýza pachu v dychu. V prípade tejto choroby je totiž vysoké percento úmrtnosti, ak sa však zachytí včas, keď v tele ešte nedošlo k výrazným nádorovým zmenám, dá sa pomerne úspešne liečiť. A psy sú túto fázu schopné zachytiť, čo je fascinujúce. Pri podozrení na karcinóm močového mechúra alebo prostaty sa zase pomocou psov vykonáva pachová analýza moču.

Dajú sa psy nahradiť nejakými špeciálnymi senzormi?
Je zaujímavé, že žijeme v hi-tech dobe a k týmto analýzam nakoniec aj tak povolávame psy. Senzory, ktoré reagujú na konkrétne chemické látky, sa však vyvíjajú a tzv. elektronické nosy už fungujú na všeličo. Napríklad v potravinár...