Aké známky majú vaši študenti?
Aj dobré, aj horšie.

​Sú aj päťky?
Samozrejme.

Neplatí teda, že známky majú žiaci aj podľa toho, aký dobrý je učiteľ?
Učiteľ nie je kúzelník, známky sú výsledkom toho, ako veľmi sú žiaci ochotní pracovať, koľko svojho času a energie chcú venovať príprave do školy. Môžem vytvoriť rovnaké podmienky pre 20 detí, z nich 10 zaujmem, sú nadšené a majú jednotky, piatich to zaujme menej a zvyšných piatich nezaujmem vôbec. Je normálne, že nie každý žiak sa zaujíma o všetky predmety rovnako, majú svoje priority. Navyše, či chceme alebo nechceme, máme predpísanú náplň učiva, s ktorou sa musíme vyrovnať, a, žiaľ, stále fungujeme tak, že prácu žiakov musíme klasifikovať známkami.

Prečo hovoríte, že žiaľ známkami?
Nepáči sa mi aktuálny systém hodnotenia. Bolo by úplne super, keby sme nemuseli známkovať, a postup študenta do ďalšieho ročníka by bol organizovaný inak, nie ako teraz, keď na vysvedčení na konci školského roka musí dostať v najhoršom prípade štvorku, aby prešiel do ďalšieho ročníka.

Ako by bolo treba hodnotiť podľa vás?
Niekedy snívam, že by som so žiakmi robil fyzikálne experimenty, z nich by si robili zápisy, bavili by sme sa o riešených problémoch, a až v januári by som ich otestoval, čo si zapamätali a aké zručnosti nadobudli. Hodnotenie by bolo nie známkami, ale slovami – zvládol si polrok super, alebo zvládol si, aj keď nie úplne super, alebo nezvládol si, žiaľ. Stačili by tri stupne.

Nedá sa to tak robiť?
Máme tak nastavené zákony, že žiakov musíme známkovať a školy majú vnútorné predpisy, koľko známok by mal mať žiak z predmetu za pol roka. U nás z fyziky by mal mať dve až tri známky.

U vás majú toľko?
Aj šesť-sedem, lebo si myslím, že ak už mám známkovať, lepší je väčší počet hodnotení z kratších úsekov a častejšie, ako keby som ich mal vyskúšať dvakrát za pol roka z rozsiahleho učiva.

Československá učiteľská legenda profesor Milan Hejný, ktorý pochádza tiež z Martina, hovorí, že v našom školstve je snaha nie až tak vzdelávať, ako skôr ohodnocovať žiakov a povedať, že niečo urobili na jednotku alebo na päťku.
Nemyslím si to. Učiteľ musí vytvoriť na vyučovacej hodine také podmienky, aby žiak mohol získať nové poznatky. Som presvedčený, že veľa učiteľov takto pracuje. Ale hodnotiť sa dá rozlične. Nemusím dať žiakovi známku, môžem ho pochváliť, že niečo urobil perfektne. Ale máme predpísané, že musíme dávať známky, čo podľa mňa nie je dobré.

Čo na vaše argumenty hovoria iní učitelia?
Na zmenu tohto zastaraného systému hodnotenia zatiaľ nikto nenašiel odvahu. Určite je fajn, ak žiakov hodnotíme aj slovne – pochvalou, povzbudením, ale nakoniec aj tak musí ako polročné hodnotenie prísť známka.

Na vysokých školách sa učitelia sťažujú, že prichádzajú čoraz horšie pripravení študenti a ide to dolu generačne. Sú mladí na tom naozaj horšie ako kedysi?
Dnešné deti majú dobrý prehľad, sú formované širšou komunitou, majú názory, čo kedysi v takej miere nebolo. Lenže rozširuje sa skupina takých, ktorým je vzdelanie ľahostajné a stačí im do ďalšieho ročníka len preplávať. Netvrdím, že je to masovka, ale v porovnaní s minulosťou je ich viac. Vysoké školy typu sociálna práca sa asi nesťažujú, že študenti sú zle pripravení, ale ak idú na technické a vedné odbory, tam už treba mať vybudovaný systém poznatkov a v tých školách cítia čoraz viac štude...