Postihuje predovšetkým mladých ľudí a tí v najhorších prípadoch končia slepí či nepohybliví. Roztrúsená skleróza ovplyvňuje schopnosť nervových buniek (neurónov) v mozgu a mieche navzájom komunikovať. A slovo „roztrúsená“ znamená, že zápal môže vytvoriť viacero ložísk. Prečo roztrúsenou sklerózou trpia prevažne ženy? A ako ju ovplyvňuje teplo či slnečný svit? Aj na tieto otázky odpovedala pre TÉMU doc. MUDr. DANA HORÁKOVÁ, Ph.D., zo špecializovaného Centra na liečbu demyelinizačných ochorení Všeobecnej fakultnej nemocnice v Prahe.

​Môžete roztrúsenú sklerózu všeobecne popísať? Čo to je za chorobu?
Ide o neurologické ochorenie postihujúce centrálny nervový systém, teda mozog a miechu. Roztrúsenou sklerózou je typicky postihnutá indoeurópska rasa – biela populácia v Severnej Amerike, Európania. Čím bližšie k rovníku, tým sa výskyt choroby v populácii znižuje. Keď ju však máte, je to na celý život. Nejde o žiadnu chrípku alebo zlomenú nohu. Navyše často prichádza v naozaj mladom veku. Priemerný začiatok choroby je vo veku okolo 30 rokov. Nie je veľa iných ochorení, ktoré by mohli mať takéto fatálne následky v čase, keď vlastne naplno vstupujete do života, keď sa veľa ľudí ešte len pripravuje na založenie rodiny a začiatok profesijnej kariéry.

A tie najhoršie možné dôsledky?
Môžete ochrnúť – vrátane úplnej straty chôdze. Môžete oslepnúť. Máte bolesti. Poruchy zvieračov. Časté sú aj kognitívne ťažkosti – zhoršenie rýchlosti a výkonu myslenia, poruchy pamäti často spojené s depresiami. A problém je, že bez liečby môže veľa ľudí naozaj takto skončiť.

Roztrúsená skleróza je autoimunitné ochorenie. Telo si skrátka z nejakého dôvodu začne myslieť, že mu jeho vlastné bunky škodia, a začne na ne prostredníctvom imunitného systému útočiť. Čo presne nastane, keď ochoriem?
Biele krvinky, ktoré nás za normálnych okolností majú chrániť, začnú v prípade pacientov s roztrúsenou sklerózou naopak organizmu škodiť. Cieľom ich útoku sú obaly nervových vlákien, tzv. myelínové puzdrá. Ide o akési kabátiky obaľujúce nervové vlákna. Vytvárajú ich špeciálne bunky, ktoré sa volajú oligodendrocyty, a vďaka týmto obalom sa signály v mozgu pohybujú neporovnateľne rýchlejšie. Keď sú nervové vlákna bez nich, môžu nejaký čas fungovať, ale prenos signálu sa značne spomalí. Obnažené vlákna sú zároveň oveľa náchylnejšie na ďalšie útoky a oveľa ľahšie sa môžu pretrhnúť.

Dočítal som sa, že prípadov roztrúsenej sklerózy pribúda a že sa mení aj zloženie chorých v neprospech žien...
Áno, za posledných päťdesiat rokov počet nových prípadov narastá. A áno, mení sa aj pomer medzi mužmi a ženami. Je to zrejmé zo severoeurópskych registrov pacientov s roztrúsenou sklerózou. Napríklad v Dánsku zbierajú dáta už od 50. rokov minulého storočia. Predtým bol pomer chorých medzi ženami a mužmi zhruba 1,5 : 1, teraz je to už takmer 3 : 1.

Čím si to veda a lekári vysvetľujú?
Určite to nie je zmenou genetického kódu. To je príliš krátke obdobie. Uplatňujú sa teda najmä negatívne vplyvy súvisiace so životným štýlom a životným prostredím. Ženy viac fajčia a v posledných desaťročiach sa oveľa viac schovávajú v kanceláriách. S...