Je nesmierne dôležitá, napriek tomu väčšina z nás ani nevie, že ju má. Keď je v poriadku, slúži organizmu ako spravodlivý a výkonný správca, keď sa však pokazí, stane sa človeku nepriateľom na život a na smrť. Štítna žľaza riadi všetko, naše nálady, psychickú a fyzickú kondíciu aj plodnosť. Jej vplyvom na naše zdravie sa vyše štyridsať rokov zaoberá endokrinologička doc. MUDr. ZDEŇKA LÍMANOVÁ, CSc., (79), zo Všeobecnej fakultnej nemocnice v Prahe.
Hovorí sa o infarktoch, chorobách srdca, vysokom tlaku alebo cholesterole, rakovine, ale o štítnej žľaze sa toho toľko nepíše. Nie je trochu zanedbávaná? Prečo?
Hovoríte to správne. Dôvod? Ak môžem byť úprimná, tak za všetkým sú peniaze a biznis. Niektoré lieky sú lacné, iné drahé, mnohé z nich sa inovujú, mnohé sa však vyrábajú už roky a nič sa na nich meniť nemusí, pretože sú kvalitné. To je prípad liekov užívaných pri zle fungujúcej štítnej žľaze. Vyrábajú sa viac ako sto rokov a nie je najmenší dôvod ich zlepšovať, pretože sú jednoducho výborné. Na druhej strane, keď hovoríme o substitúcii, teda náhrade hormónov štítnej žľazy pri jej zníženej činnosti, tak napríklad v Anglicku sú tretím najčastejšie predpisovaným liekom vôbec. Čiže je vidieť, že je to ochorenie naozaj časté a známe. A asi aj preto, že je jej liečba dobre zabehnutá, nepotrebuje reklamu. O záujmoch nenarodeného dieťaťa, o jeho oneskorenom duševnom vývoji a o IQ, na ktoré má v počas gravidity vplyv štítna žľaza, totiž nie je módne hovoriť.
Ako je to s výskytom tohto ochorenia?
Podobne ako v Anglicku. Plne rozvinutú formu ochorenia majú dve až tri percentá ľudí, mnoho pacientov má však bezpríznakovú formu, teda subklinickú. Ďalšie percentá tvoria osoby, ktoré majú takzvanú časovanú „bombu“. U nich sa môže ochorenie prejaviť kedykoľvek. V ženskej populácii je táto choroba častejšia, ale veľa žien, hlavne vyššieho veku, o svojej chorobe nevie (niektoré zdroje uvádzajú, že ochorením štítnej žľazy trpí 10 až 15 % žien, pozn. red.). A keby sme sa zamerali na rizikové osoby (napríklad tie, u ktorých sa v rodine toto ochorenie už vyskytuje, pozn. red.) a cielene ich vyšetrili, dostaneme sa až na 20 až 30 percent, vrátane pacientov s už zmienenou subklinickou formou. To znamená, že určité laboratórne ukazovatele nasvedčujú, že ich štítna žľaza nepracuje na sto percent, ale oni nemajú žiadne ťažkosti.
Mali by sa aj títo pacienti liečiť?
Práve som na túto tému dopísala odbornú prednášku. Počas príprav som prečítala množstvo štúdií, z ktorých niektoré hovoria neliečiť, iné sa prikláňajú k opačnému názoru. Avšak autori poslednej takej štúdie z roku 2017 túto diskusiu na základe svojich poznatkov uzatvárajú tým, že aj subklinická hypotyreóza (nedostatočná produkcia hormónov štítnej žľazy, pozn. red.) ohrozuje pacientov kardiovaskulárnymi ochoreniami. Tiež úmrtnosť na tieto pridružené zdravotné komplikácie je u týchto osôb vyššia. Pacienti so subklinickou formou by tiež mali vedieť, že u desiatich percent neliečených osôb prechádza toto ochorenie do roka do plne rozvinutej hypotyreózy. Takto napadnutá štítna žľaza sa časom môže začať zväčšovať, v krajnom prípade môže vzniknúť aj nádor.
Na čo všetko má vlastne štítna žľaza v organizme vplyv?
Keď učím medikov, nabádam ich, nech mi menujú nejaký orgán, a ja im poviem, ako naň štítna žľaza pôsobí. Azda až na pľúca, ktoré ovplyvňuje asi ...
Zostáva vám 85% na dočítanie.