Po mojej smrti sa na ňom budú môcť učiť študenti medicíny. Medici totiž už od prvého ročníka musia spoznávať anatómiu ľudského tela. Prodekanka lekárskej fakulty a prednostka Anatomického ústavu UK v Bratislave doc. MUDr. Eliška Kubíková, PhD., sa s mnohými darcami spoznala, napísala o nich dve knihy. Kto sú ľudia, ktorí darujú telo v prospech medicíny? Prečo to robia? Stáva sa, že si darovanie niekto rozmyslí?

Mafra Slovakia

​S ľuďmi, ktorí sa rozhodli darovať telo, sa ešte za života stretnete?
S mnohými áno, niektorých aj bližšie spoznám. Vďaka tomu pochopím, čo sa v nich odohráva, a sú to rôzne príbehy. Je napríklad skupina ľudí, ktorí sa rozhodnú náhle – pod vplyvom emócií. Ale je aj skupina, ktorej je jedno, čo sa s ich telom bude po smrti diať, prípadne vedia, že študenti sa na niečom musia učiť.

Stáročia je zaužívané, že po smrti majú ľudia pohreb, telo ide do zeme, alebo sa spopolní. Nie sú darcovia trochu „na hlavu“, keď sa darujú?
Vôbec to nie sú ľudia, ktorí by mali nejaký psychický problém. Stretla som sa s rečami, že darovanie tela nie je normálne, ale v skutočnosti sú to úplne normálni ľudia, ktorí sa tak rozhodli. Medzi darcami mám napríklad kamaráta, ktorý sa rozhodol podpísať darovanie tela, keď mal 29 rokov, teraz má 34. Krstil mi aj knihu, v ktorej sú príbehy týchto ľudí. Chlapec sa narodil s detskou mozgovou obrnou, je na vozíku, mama mu zomrela, jeho otcovi amputovali nohu, a tak sa stará ešte aj o neho. Raz mi napísal list, že sa rozhodol darovať po smrti svoje telo, lebo je potrebné, aby sa mali medici na čom učiť. Dlho som ho nechcela zaradiť do nášho registra, lebo mi pripadal mladý a zdalo sa mi, že si nemusí byť istý, či to naozaj chce urobiť.

Ako to dopadlo?
Nakoniec sme sa skamarátili, zavolal ma na narodeniny. Keď som mala chorú mamu, on bol ten silný, kto ma psychicky podržal. Je to však skôr výnimočné a pochopila som, že on to s darcovstvom myslí vážne.

Čo ostatní darcovia?
Máme napríklad jedného profesora jadrovej fyziky, ktorý sedel v tejto kancelárii a vysvetľoval, ako okolo každého z nás je elektromagnetické pole, mali sme odbornú debatu. Po debate povedal, že sa celý život venoval vede a chce byť užitočný aj po smrti. Pri východe z ústavu je tabuľa s nápisom: Vďaka všetkým, ktorí sa rozhodli darovať telesné pozostatky za účelom vedy, aby anatómia bola miestom, kde mŕtvi učia živých. On sa k nej postavil a povedal – som rád, že budem jedným z nich.

Čo myslíte, čo sa mu odohráva v hlave?
On myslí naozaj vážne, že rád urobí niečo pre vedu a mladých medikov aj po smrti. Prišli sa napríklad darovať 38-roční manželia, úplne normálny výzor, pekné oblečenie, majú deti a celý čas sa smiali, ako sa darovali. Keď som sa pýtala na dôvod, povedali, že aspoň deti nebudú mať starosti s pohrebom....