Slovensko síce nemalo šťastie na zásoby ropy či zemného plynu, ale v podzemí predsa len bohatstvo má. Napríklad zlato. V dávnejšej minulosti patrilo naše územie k významným svetovým producentom zlata. Profesor RNDr. MARTIN CHOVAN (72) sa desaťročia venuje geológii a mineralógii, o zlate tiež napísal knihu. Bola na Slovensku aj zlatá horúčka, akú poznáme z londonoviek? Dá sa i dnes ryžovať zlato zo slovenských potokov a riek? Koľko zlata je v podzemí?

Téma

​​Hovorí sa, že Slovensko má v podzemí veľa zlata. Je to významné množstvo aj z celosvetového pohľadu?
Z celosvetového už nie. Je tu dosť zlata, ale skutočný zlatý vek územia dnešného Slovenska bol od začiatku 14. storočia asi do roku 1500. Vtedy sa naozaj dalo hovoriť, že sme sedeli na zlate. Odhaduje sa, že až 30 percent svetovej produkcie zlata pochádzalo z českých krajín a z Uhorska. Na Slovensku sa vtedy mohlo ťažiť okolo 150 kg zlata ročne. Útlm nastal po objavení nových ložísk v Amerike a vyčerpaní zásob rúd z povrchových nálezísk.

Bola tu zlatokopecká horúčka ako na Klondiku?
Skutočne to bola zlatá horúčka, akú poznáme z londonoviek. Chodili sem prospektori (hľadači zlata a drahých rúd), hľadalo a ťažilo sa na rôznych miestach dnešného Slovenska. Najskôr začali s ryžovaním v potokoch a riekach, postupne prechádzali k primárnym ložiskám, čiže začali ťažiť bansky.

Odkiaľ sem zlatokopovia chodili?
Na naše územie prichádzali už od 11. storočia hlavne Nemci, ktorí boli v hľadaní zlata najlepší a boli aj výborní baníci. Dodnes je známe nemecké osídlenie banských miest na území dnešného Slovenska, uhorskí králi sem Nemcov povolávali ako hostí. Dali im dobré podmienky na život, a tým ich sem pritiahli.

Čo všetko nachádzali, aj veľké kusy zlata?
Určite našli aj hrudy zlata, aj zlatý prach.

Kedy začala slovenská zlatokopecká horúčka ustávať?
Zlatá horúčka sa utlmí po objavení ložiska, banské diely sa rozdelia a pátranie po zlate postupne prechádza do štádia systematickej banskej ťažby. Medzi zlatokopmi, väčšinou dobrodruhmi túžiacimi po rýchlom zbohatnutí, boli aj prospektori. Oni dokázali určiť, kde by mohlo zlato byť, boli ochotní podeliť sa so svojimi vedomosťami. Vedeli, že napríklad v tom a tom pohorí je zlato, a keď pôjdu ďalej do doliny a urobia štôlňu na vytýčenom mieste, nájdu zlata ešte viac. Tak vlastne vznikli aj dnešní ložiskoví geológovia, a tí dnes pracujú pre prieskumné a ťažobné firmy.

Existujú presné údaje, koľko sa vtedy vyťažilo zlata?
Presné údaje asi nie je možné zistiť. Vtedy sa to dobre neevidovalo, každý si chcel niečo odložiť bokom. Boli, samozrejme, kontroly, lebo existovali splnomocnenci kráľa – komorskí grófi v Kremnici, Banskej Štiavnici, Smolníku a Gelnici, ktorí zodpovedali za prevádzku baní, čiže za to, aby sa nekradlo. Odhady dnešných odborníkov sú veľmi rôzne, ale celkovo sa mohlo na území dnešného Slovenska vyťažiť okolo 100 ton zlata. Územie dnešného Slovenska však bolo okrem ťažby zlata veľmi dôležité aj z hľadiska ťažby striebra a medi, bol veľký rozmach baníctva a s tým súvisel aj rozvoj banského školstva...