A keď už sa to podarí, niekoľkokrát sa v noci prebudíte a pozeráte na strop? Spánok je kľúčovou súčasťou ľudského biorytmu, jeho kvalitu ovplyvňuje veľa vonkajších faktorov, môže však ísť aj o neurofyziologickú poruchu. Popredný odborník doc. MUDr. PETR SMOLÍK, CSc., ktorý sa dlhé roky zaoberá poruchami spánku, vysvetľuje, čo je nám dané do vienka a čo môžeme vedome ovplyvniť.

​Ľudia v súčasnom horúcom počasí často nemôžu spať. Majú klimatické podmienky naozaj taký vplyv na náš spánok?
Určite. Teplota, rovnako ako výkyvy svetla alebo zmena času, je jeden z dôležitých stimulov, ktoré vyrovnávajú alebo tiež rozbíjajú biologické rytmy. Teda rytmy, ktorými sa riadia všetky systémy organizmu. Patrí k nim aj rytmus spánku a bdenia.

Čo teda v takýchto horúčavách robiť?
Pohybovať sa v priebehu dňa v prostredí, v ktorom je teplota znesiteľná. Vetrať len v čase, keď vonkajšia teplota nepresahuje 25 °C, a pred spaním sa pokúsiť vytvoriť mikroklímu s teplotou blížiacou sa hranici 20 °C, pod ktorou býva optimálna teplota na spánok. Ak si nemôžeme dopriať klimatizáciu, poslúžia napríklad elektrické zvlhčovače vzduchu, alebo aj len povešané mokré plachty a ventilátor.

Čo je prirodzený biorytmus, ktorý spomínate?
Biologický rytmus spánku a bdenia je u každého jedinca nastavený geneticky. Narodíme sa s vrodenou dĺžkou a vrodenými fázami spánku, teda odkedy dokedy spíme. Rozdelenie na škovránkov a sovy je všeobecne známe, ale až v roku 2001 objavil americký vedec Louis J. Ptacek gén, ktorý je zodpovedný za predsunutie spánku, čiže taký „škovránčí“ gén. Z toho sa dá odvodiť, že aj spánok je geneticky podmienený. Od samého narodenia sme takto determinovaní. Ak vrodené nastavenie nerešpektujeme, či už z dôvodu pracovného času alebo iných činností, vystavujeme sa stresu. Ten potom negatívne ovplyvňuje celý organizmus.

Dá sa vrodené nastavenie spánku nejako zmeniť?
Len do určitej miery a len u niektorých typov ľudí. Existujú povolania, v ktorých sa pracuje iba v noci, ako sú napríklad pekári. Títo ľudia sú schopní celoživotne sa adaptovať na prevrátený rytmus dňa a noci. A žijú potom celkom bez problémov. Adaptabilita voči zmenám rytmu spánku a bdenia je však u každého jedinca iná. Niektorí to zvládajú bez problémov, ako napríklad piloti transoceánskych letov, u väčšiny ľudí sa však skôr alebo neskôr objavia rôzne psychické alebo telesné poruchy.

Ako sa majú so svojím biologickým rytmom vyrovnať ľudia, ktorí pracujú na zmeny?
Asi do štyridsiatich rokov bývajú zmenové prevádzky naším organizmom tolerované celkom slušne, od štyridsiatich vyššie sa začnú prakticky v sto percentách objavovať nejaké poruchy. A nemusia to...