Zamestnanci oddelenia sú sokoliari a starajú sa o to, aby bola prevádzka letiska bezpečná – pracujú na odplašovaní kŕdľov vtákov, aby ich lietadlá nenasali do motorov. KLAUDIUS CSÁKY (56) pracuje na letisku v Bratislave roky. Boli aj na Slovensku situácie, že lietadlo nasalo kŕdeľ vtákov, ktorý rozbil motory? Prečo práve letiská priťahujú kŕdle vtákov? A prečo nepomáhajú makety?

​Vaše oddelenie sa volá Biologická ochrana letiska – čo to je?
Staráme sa o vyčistenie vzdušného priestoru a priestorov odletových dráh od fauny, aby nedochádzalo ku kontaktu s lietadlami. Týka sa to nielen vtáctva, ale aj zajacov, sysľov, líšok a ďalších zvierat. My hovorievame, že ochrana spočíva na repelentnom spôsobe vizuálu a akustiky.

Čo to znamená?
Vizuál sú dravce, čiže používame dravé vtáky, ktoré sú pre ostatné živočíchy predátormi. Máme tiež psov a používame aj autá, z ktorých púšťame nahrávky vtákov. Ak plašíme nejaký druh, tak pustíme nahrávky paniky, výstrahy toho druhu vtáctva, ale máme tiež nahrávky predátorov.

Vinohradníci používajú na plašenie akustické delá, vy ich nepoužívate?
Letisko je v zastavanom území a nebolo by dobré ich používať. Navyše vtáky si na akustické delá zvyknú, ak zistia, že im z nich nehrozí nebezpečenstvo. Keď brokovnicou plašíme škorce, môžeme to robiť aj celý deň a nič. Kým neusmrtíme jedného-dvoch škorcov, na hluk si zvyknú. Až keď zistia, že výstrel môže znamenať smrť, odplašíme ich.

Máte aj brokovnice?
Brokovnice a malokalibrovky, letiská majú na to výnimku. A keď je niektorý druh vtákov premnožený, vtedy už použijeme aj šrapnely na silné zvukové efekty, čiže upozorníme vežu, aby sa nezľakli.

Ľudia kedysi na poliach stavali strašiaky, aby vtákov plašili. Nepomohlo by na letisku napríklad osadiť makety dravých vtákov?
Na makety, zvukové efekty aj všetko ostatné si vtáky zvyknú, no len čo sa na nebi objaví predátor, majú geneticky vštepené, že je to nepriateľ a treba uniknúť. Keby sme dali na letisko maketu sokola, do pár sekúnd by rozpoznali, že je to maketa.

Boli pokusy aj s robotickými dravcami, na niektorých letiskách mali drony v podobe dravých vtákov. Ako to dopadlo?
Nie dobre, vtáctvo rozoznalo, že nejde o živého dravca. Je to podobné, ako keď človek príde do múzea – hneď vidí, že za tým sklom je len vypchaté zviera. Živočích musí odmalička poznať predátory, takže ak je niečo kamufláž, zistí to. Siluety sa síce zo začiatku zľakne, ale do pár sekúnd je mu jasné, že nad ním lieta atrapa. V zahraničí boli pokusy aj na skládkach, na ktorých čajky roznášali neporiadok. Nasadili na ne makety dravcov, čajky sa na začiatku zľakli, ale o chvíľu identifikovali, že je to nezmysel a makety ignorovali. Efekt bol len na chvíľu.

Čo všetko žije na letisku? Čo treba odháňať, plašiť, aby neprekážalo lietadlám?
Najviac vtákov je počas jarného ťahu, keď na Slovensko prilieta asi 30 miliónov vtákov, z toho 220 hniezdičov. Na letisku v Bratislave je napočítaných zhruba 110 druhov vtákov, ekosystém letiska je pre vtáky ideálny. Každé letisko je niečo ako oddychová zóna, kde je tráva, kopa hmyzu, vlhko, čiže dážďovky. Rozloha letiska je obrovská, bratislavské má zhruba 500 hektárov, takž...