Dnes ráno, keď som sa obliekala, pozerala som si na etiketách, odkiaľ je moje oblečenie. Bangladéš, India, Čína... Vy sa zaujímate o to, odkiaľ sú veci, čo máte na sebe?
Priznám sa, že predtým ma to až tak nezaujímalo, ale po tom, ako som videl krajčírske fabriky v Bangladéši aj to, ako tí ľudia žijú, som sa o to začal zaujímať. Odvtedy sa zvyknem pozrieť, odkiaľ sú moje veci. Tento sveter mám z Turecka, tričko by malo pochádzať z Bangladéša, nohavice sú z Číny, ponožky majú napísané „Made in Poland“ a topánky „Made in USA“, ale veľmi tomu neverím.
Prečo?
Dnes už viem, ako to funguje so slovíčkom „made in“. Často sa takmer celý produkt vyrobí v nejakej ázijskej fabrike, v USA, Poľsku, Taliansku či kdekoľvek inde na Západe sa len došije nejaká drobnosť a už sa to môže vydávať za produkt vyrobený v tejto krajine. Preto beriem tieto označenia s rezervou.
Budova Rana Plaza sa zrútila 24. apríla 2013. Dodnes je to najtragickejšie nešťastie v odevnom priemysle, v troskách prišlo podľa oficiálnych zdrojov o život 1 134 ľudí. Pár dní po tom ste prišli ako reportér do Bangladéša. Čo ste tam videli?
Prišiel som do Dháky dvanásť dní po tom, ako sa tá osemposchodová budova zrútila. V tom čase už
bola takmer rozobraná, zostali len ruiny a okolo nich plot. Tie ruiny boli rozdelené do akýchsi sektorov, v jednom z nich som si všimol zapichnutú červenú vlajku. Pýtal som sa, čo to znamená a dostal som odpoveď, že sektor, kde je červená vlajka, už bol prehľadaný a nenachádza sa tam nikto preživší. V takom sektore vystriedali záchranárov ťažké mechanizmy, ktoré následne trosky odstránili.
V knihe Život na mieru spomínate, že na stenách budovy sa objavovali praskliny už dlhší čas, zamestnanci sa dokonca báli chodiť do práce...
Zo správ možno viete, že Rana Plaza bola pôvodne navrhnutá ako kancelárska budova, ale stala sa sídlom piatich odevných tovární. Poschodia, na ktorých mali pôvodne stáť len pracovné stoly s počítačmi, boli zavalené množstvom ťažkých strojov. Štyri vrchné poschodia boli dokonca postavené bez príslušných povolení, v poslednom poschodí navyše boli stropy zaťažené veľkými generátormi a klimatizáciou. Tie praskliny sa začali objavovať prakticky hneď po prestavbe, niektoré boli hlboké pol dlane. Zhováral som sa s viacerými ľuďmi, ktorí pád Rana Plaza prežili, a hovorili mi, že niekoľko dní pred katastrofou sa budova triasla, zo stropov opadávali kusy omietky.
Také evidentné narušenie statiky museli vidieť aj kompetentní, nie?
Pobočka banky, ktorá sídlila na prízemí a niekoľko ďalších kancelárií bolo uzavretých, ale o evakuácii vyšších poschodí nechceli majitelia a manažéri textilných podnikov ani počuť. Zamestnanci chodili do práce s obavami, pokúsili sa štrajkovať s tým, že odmietajú vstúpiť dovnútra, dozorcovia však odpor zlomili. Jednoducho povedali, že kto nezačne pracovať včas, príde o dennú mzdu a možno aj o miesto. Pracovná zmena sa začala o ôsmej a o 8.57 došlo k nevyhnutnému. K stavebným nešťastiam dochádza na rôznych miestach planéty, málokedy si však vyberú takú krvavú daň, ako to bolo v Bangladéši.
Keď ste sa zhovárali s tými, čo sa z trosiek dostali, chcelo sa im k tomu okamihu vracať?
Okrem 1 134 oficiálnych obetí sa zranilo viac ako 2 500 ľudí. S niekoľkými som sa stretol, viacerí mali vážne zranenia, ktoré im znemožnili aj niek...
Zostáva vám 85% na dočítanie.