„Francúzsko dnes obdivuje celý svet. Znovu sa obnovila dôvera a optimizmus v našu krajinu,“ vyhlásil cez víkend Patrick Pouyanne, šéf ropného gigantu Total, ktorý je najväčšou francúzskou spoločnosťou. Urobil tak počas tradičnej konferencie, ktorej sa zúčastňujú tamojší top manažéri, ekonómovia a politici.
Dôvodom nadšenia podnikateľov je Emmanuel Macron, ktorý práve oslávil prvých 60 dní v prezidentskom úrade. V minulosti pritom počas konferencie s názvom Stretnutie v Aix zaznievala skôr kritika vlád, ktoré boli práve pri moci.
Opatrenia pre biznis
Dobrej nálade sa však treba čudovať. Prezident Macron a jeho vládna garnitúra chcú totiž presadiť probiznisové opatrenia. A to aj za nemalú cenu. Podľa účtovného dvora hrozí v takomto prípade francúzskemu rozpočtu schodok osem miliárd eur. Macron počas kampane sľúbil, že zruší do roku 2018 daň z nehnuteľnosti pre 80 percent ľudí, ktorí ju dnes platia. Takisto predostrel, že postupne zníži korporátnu daň firmám zo súčasných 33 percent na 25 percent.
Lenže minulý týždeň šéf kabinetu, premiér Édouard Philippe vyhlásil, že kvôli hrozbe zvyšovania rozpočtového deficitu Francúzska daňové reformy o rok odloží. Rozpočtový deficit vo výške zhruba 3,2 percenta by totiž ohrozil iný záväzok, ktorý krajina má – dať do poriadku svoje verejné financie. Podľa pravidiel Európskej únie by totiž deficity jednotlivých štátov nemali presiahnuť trojpercentnú hranicu.
Aj sklamaní
Už v nedeľu pri stretnutí v Aix-en-Provence však minister financií Bruno Le Maire biznismenov uistil, že na sľúbené daňové zmeny určite príde rad. „O načasovaní nebolo ešte definitívne rozhodnuté. Verím, že môžeme znížiť verejné výdavky, aby sme splnili naše európske záväzky, a zároveň znížiť dane domácnostiam a francúzskym firmám. To všetko naraz a teraz,“ povedal Le Maire s dodatkom, nech si však obchodníci počkajú na finálnu dohodu medzi prezidentom Macronom a premiérom Philippom.
Odloženie sľúbených reforiem by pritom Macrona mohlo u podnikateľov poškodiť. Hoci bol oproti predchádzajúcim rokom tón konferencie pozitívny, našli sa aj sklamané hlasy. „Oneskorenie týchto daňových zmien je hanba,“ uviedol pre denník Financial Times François Lombard, prezident spoločnosti Turenne Capital, ktorá sa zaoberá správou aktív. Podnikatelia pritom varujú, že bez rýchlej daňovej reformy neobnoví Francúzsko svoju konkurencieschopnosť.
Uvoľniť trh práce
Práve propodnikateľský program bol jeden z dôvodov, ktorý vyniesol Macrona do jeho terajšieho kresla. Veľké očakávania sa tiež kladú na sľúbenú reformu pracovného trhu. Miera nezamestnanosti v krajine dosahuje desať percent a v prípade mladých ľudí je to dokonca štvrtina. S výnimkou Talianska a Španielska ide v celoeurópskom porovnaní o jedno z najhorších čísel. Macron preto sľúbil reformovať Zákonník práce tak, aby sa uvoľnil konzervatívny trh.
Prezident zamestnávateľom sľúbil, že im zásadným spôsobom rozviaže ruky pri prijímaní nových pracovníkov, aj pri prepúšťaní. Lenže ľavicové odbory sa teraz boja, aby to nespôsobilo masívnu vlnu výpovedí. Ďalším problémom je, že reforma pracovného trhu neprinesie okamžité výsledky. „Plody prídu až po dvoch či troch rokoch,“ tvrdí napríklad Antoine Frerotte, výkonný riaditeľ spoločnosti Veolia Environnement.
Nie všetkým sa zmeny páčia. Šéf krajnej ľavice a bývalý prezidentský kandidát Jean-Luc Mélenchon zvoláva protesty proti plánovaným vládnym škrtom, reforme pracovného trhu aj daňovým zmenám. Macrona obvinil z toho, že sa „opil mocou“.