Hodiny tikajú a veľa času nám na zvrat v otázke človekom spôsobenej zmeny klímy nezostáva. Presnejšie povedané - zostávajú nám tri roky. Ešte to nie je stratené, ale bude si to vyžadovať extrémnu snahu a aktívne zapojenie všetkých sektorov spoločnosti.
To je posolstvo, ktoré v stredu vo vyhlásení na vedeckom portáli Nature vydala skupina prominentných odborníkov, politikov a vedúcich predstaviteľov viacerých významných korporácií. Skupine predsedala Christine Figueres, ktorá pred časom viedla rokovania OSN o Parížskej klimatickej dohode.
Autori vyhlásenia v dokumente varujú, že pokiaľ sa nám do roku 2020 nepodarí otočiť vývoj vo vypúšťaní skleníkových plynov smerom nadol, nebude možné udržať zmenu klímy na bezpečnej úrovni. Za tú si svet v Parížskej klimatickej dohode určil dva stupne Celzia oproti predindustriálnej dobe, v ideálnom prípade dokonca len 1,5 stupňa. Aktuálne už sme na prvom stupni.
Otvorený uhlíkový účet
Podľa dennníku The Washington Post skupina prišla k výsledku na základe jednoduchého výpočtu. Svet má podľa zoskupenia pred sebou vypísaný bianco šek na nanajvýš 600 miliárd ton emisií kysličníka uhličitého, ktoré môžeme vypustiť do ovzdušia a ešte stále udržať zmenu klímy v medziach stanovených Parížskou klimatickou dohodou.
Matematika to nie je zložitá. Momentálne ľudstvo vypustí do ovzdušia ročne 41 miliárd ton uhlíka. V tomto čísle nie je započítaná len naša priama spotreba poháňaná predovšetkým spaľovaním fosílnych palív, ale aj iné zdroje uhlíka, ktoré sa nám dajú pripísať. Napríklad klčovanie lesov. Tie totiž za bežných okolností prirodzene “uskladňujú” nemalé zásoby uhlíka priamo vo svojej hmote a pôde, na ktorej rastú.
Dovedna to podľa vyhlásenia skupiny vychádza na nanajvýš 15 rokov neobmedzeného vývoja - 15 rokov krát 41 miliárd ton sa rovná čosi vyše 600 miliárd ton. Analýza však berie do úvahy skutočnosť, že emitovanie nie je možné zastaviť zo dňa na deň - globálna ekonomika by sa totiž odrazu zastavila. To nie je realistické.
Práve preto autori hovoria, že by sme mali s aktívnym znižovaním začať čím skôr, aby nedošlo k neskorším socioekonomickým šokom a aby bol prechod na bezuhlíkovú ekonomiku plynulý.
Nádej dáva nástup zelenej energie
Autori vyhlásenia vkladajú nádej do nástupu nových zelených technológií, ktoré majú potenciál predčiť tradičné fosílne zdroje energie. Menší dôraz na využívanie uhlia v kľúčových regiónoch ako je India alebo Čína, ale aj ďalších, spolu s odhodlaním mnohých vlád sveta napredovať v znižovaní emisií, vytvára podľa nich dobrý základ pre tento vývoj. A to aj napriek negatívnemu postoju administratívy amerického prezidenta Donalda Trumpa k tejto agende.
S dávkou skepsy k tomuto pomerne optimistickému vyhláseniu však pre britský denník The Guardian prispel švédsky výskumník Johan Rockström, autor tézy o planetárnych medziach. “Za obdobie posledných 100 rokov sme boli obdarení obdivuhodnou odolnosťou planéty, ktorá bola schopná absorbovať väčšinu zlého zaobchádzania s klímou. No táto éra dospela k svojmu koncu, preto potrebujeme okamžitú zmenu, ktorá pomôže predísť neovládateľným dopadom zmeny klímy na moderný svet,” povedal pre Guardian.
Sekcia Globálne vznikla v rámci projektu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
