Pod rúškom tmy prevádza so skupinkou spriaznených pašerákov sýrskych zákazníkov po horských cestách, kde vyčkávajú na ten pravý okamih, kedy môžu nepozorovane prekĺznuť do Turecka.
Poslednou dobou dosahujú úspechy len zriedka, pretože nekompromisné turecké pohraničné hliadky sa snažia zaraziť príliv zúfalých Sýrčanov pokúšajúcich sa uniknúť z vojnou spustošenej krajiny.
Umar vie, že jeho súčasná profesia je nezákonná. Tvrdí ale, že v porovnaní s ostatnými z prevádzačskej branže sa on a jeho kolegovia správajú eticky, ba dokonca altruisticky. "Keď ich chytia, vrátim im peniaze," povedal nemeckej agentúre DPA.
"V porovnaní s inými skupinami pašerákov sme dobrí ľudia. Neberieme si príliš veľa peňazí. Ak mám napríklad previesť rodinu so štyrmi deťmi, beriem si peniaze len za rodičov," dodáva.
Len na uživenie rodiny
Umar pochádza zo sýrskeho mesta Latákíja, ale odišiel z neho, keď v ranej fáze občianskeho povstania vypukli silné protesty proti režimu prezidenta Bašára Asada. Obával sa odvodu a v sýrskom konflikte sa nechcel pridať ani na jednu stranu. "Keď začali protesty, stratil som prácu. Presťahoval som sa na vidiek, kde žijú príbuzní, a dúfal som, že nájdem nejakú obživu."
Bratranci mu vzápätí začali líčiť, čo sa odohráva na hraniciach. "Dopočul som sa o obchode, ktorý sa točí okolo pašovania ľudí. To viete, keď niekto ako ja potrebuje peniaze, aby uživil rodinu, vezme akúkoľvek prácu."
Je to práca nebezpečná a špinavá, a ak sa dá tomu, čo Umar hovorí, veriť, potom si zarába len toľko, aby zaopatril rodinu. "V poslednom čase si od každého klienta beriem len 150 dolárov. Iné skupinky prevádzačov si účtujú 500 až 800 dolárov, ale my nie. Nie sme vydierači."
"Dalo by sa povedať, že tak zarobím akurát na to, aby som si kúpil, čo potrebujem, a pomohol svojej rodine, pretože situácia na hranici... je teraz oveľa zložitejšia. Turecko prácu sťažuje a tratíme na tom. Sotva teraz dokážeme svojim klientom pomôcť. Minulý mesiac pripadlo na každého člena mojej skupinky 25 dolárov."
Pašeráci dodržiavajú nepísané pravidlá
Podľa Umara zahŕňa jeho krúžok len sedem ľudí. Každý má pridelenú úlohu a nikto skupinke nešéfuje. "Niektorí z nás dohliadajú na cesty, iní po nich prevádzajú klientov k hranici, ďalší s nimi uzatvárajú dohody."
Hovorí, že sýrski pašeráci dodržiavajú nepísané pravidlá. "Každá skupinka má svoje vlastné cesty. Tie nemôžu iní pašeráci používať a naopak. Je to taká dohoda, ale problémy sa samo sebou objavia všade," smeje sa Umar.
Umar líči trojhodinovú túru s klientmi v úplnej tme za hranicu. "My sme závislí hlavne na cestách vedúcich cez hory. Tí, ktorí majú na starosť dohľad nad cestami, najprv zistia, či sú naše cesty priechodné. Ak nie, posunieme prácu na ďalšiu noc."
Aj prevádzaní klienti musia dodržiavať pravidlá: počas peších presunov musia dodržiavať absolútne ticho, nesmú mať mobilné telefóny či svietidla a hlavne musia sľúbiť, že budú svojich pašerákov chrániť. "Ak turecká pohraničná stráž klientov dopadne, tí jej nesmú prevádzača vyzradiť. Môžu predstierať, že pašeráci zo skupiny už utiekli," vysvetľuje Umar.
"Turci by nás pokojne zabili. Keď niekoho z nás dopadnú, môžeme hovoriť o šťastí, keď vyviazne s polámanými kosťami. Môžu nás tiež uväzniť," dodáva.
Zodpovednosť len po hranice
Žiadneho z jeho kolegov alebo klientov nezabili, ale iní vraj také šťastie nemali. "Viem, že štyri osoby z iných skupín zastrelila turecká pohraničná stráž a jeden klient bol zranený."
Umar vysvetľuje, že jeho zodpovednosť pri pašovaní končí v okamihu, keď klienti prekročia hranicu. Na tureckej strane sa ich ujmú ďalší aktéri tejto brandže, ktorí ich za odplatu dopravia do vnútrozemia.
"Ako službu ponúkame iba prechod do Turecka. Poznám ale niektoré skupinky s partnermi na tureckej strane, ktoré klientom umožňujú dostať sa aj ďalej - do Nemecka, Švédska a ďalších krajín."
Hoci Umar nepopiera, že sa zaoberá niečím zločineckým, tvrdí, že vykonáva aj niečo dobré. "Vlastne robím dve dobré veci: pomáham ľuďom, čo šesť rokov trpeli, dostať sa preč zo Sýrie a žiť v pokoji, kým vojna neskončí. A tiež svojej rodine poskytujem to, čo je jej potrebné."
Zvolili sme zástupné meno Umar, aby sme ochránili identitu zdroja.
Sekcia Globálne vznikla v rámci projektu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
